Cesta za mojím novým sebavedomím

Píše Alena Brngalová: Presne si pamätám, ako som stála u onkochirurga  MUDr. Júliusa Pálaja v Onkologickom ústave svätej Alžbety v januári 2013. On mi vecne oznamoval, že je momentálne pre mňa najlepšie rozhodnúť sa a naplánovať mastektómiu pravého prsníka. Stála som tam a hoci som nechcela plakať, slzy mi stekali po lícach.

Všetky konečné rozhodnutia som urobila rýchlo a sama. Vtedy som bola naivne presvedčená, že to dám so vztýčenou hlavou a o pár mesiacov bude všetko tak, ako predtým. Pán doktor mi začal vysvetľovať, že po nejakom čase je možné vytvoriť nový prsník, ale detaily ma vtedy nezaujímali. Neboli podstatné. Chcela som predovšetkým žiť. Čo najdlhšie – hoci bez ruky, bez nohy či bez obidvoch pŕs.

O tri roky neskôr sa na všetko pozerám inak. Uvedomila som si, že so stratou vlasov a prsníka išla moja mienka o sebe samej na samé dno. Musím zdôrazniť, že celý život si vyslovene rada nabijem ústa a tiež, že sa najlepšie poučím z vlastných chýb. Oveľa podstatnejšie je však, že sa nerada držím na dne pre vlastnú hlúposť. Som žena činu a mam pocit, že kto chce a potrebuje radu alebo pomoc pri rozhodovaní sa v podobnej situácii, mal by potrebné informácie rýchlo a bez problémov nájsť. Dnes to naozaj nie je problém.
Aj toto je jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodla detailne podeliť o moje vlastné postrehy, pocity a získané informácie z mojej cesty za novým sebavedomím.

Konečne myslím na seba

Je až neuveriteľné, ako dlho som po mastektómii a chemoterapii samu seba nevedela presvedčiť, že som stále rovnaká. V myslení a vykonávaní bežných činnosti sa naozaj nič nezmenilo, no pri pohľade do zrkadla sa mi svet rúcal pod nohami. Vtedy som mala pocit hnusu a totálnej nepríťažlivosti. Moja povestná tvrdohlavosť ma opantala úplne dokonale. Žila som pre dcéru, odohnala manžela najprv zo spálne a potom aj zo života. Myslela som si, že patrím medzi ľudí, ktorí kašlú na to, čo si myslia ostatní, ale opak bol pravdou.

Vo svojich krásnych 34 rokoch som absolvovala chemošky aj ožiare. Bledá tvár a holá hlava sú možno nepríťažlivé, ale po odznení liečby sa telo spamätá skôr ako mozog. Teda v mojom prípade to platilo doslova, preto tvrdím, že problém bol len v mojej (vtedy ešte stále holej) hlave. Až po čase som dospela k záveru, že nastal čas začať myslieť inak a hlavne – začať myslieť na seba. Neľutujem ani rozpad môjho manželstva. Momentálne fungujeme dokonca lepšie a máme korektné, ba až nadštandardne priateľské vzťahy. Dcérka je už škôlkárka a ja?

Ja som si počas Vianoc 2015 upratala v hlave. Po manželovom odchode som schudla dve konfekčné veľkosti, mením účes, chodím na angličtinu a našla som pre mňa perfektné cvičenie s vlastnou váhou. Rozhodla som sa tiež pre najradikálnejší krok – podstúpim rekonštrukčnú operáciu.

Poďme teda pekne po poriadku

Som členom Ligy proti rakovine a plánujem sa pridať aj ku skvelým dievčatám Amazonkám. Aj vám vrelo odporúčam zaregistrovať sa v podobnej inštitúcii. Nielenže organizujú zaujímavé podujatia a kurzy, ale tiež tam máte skutočne možnosť stretnúť ľudí,  ktorí sa chorobe nepoddali. Majú množstvo užitočných rád a skúseností,  o ktoré sa s vami radi podelia. My sa vieme predsa podporiť a pochopiť najlepšie.
V lete 2015 prišiel do Martinského centra pomoci plastický chirurg  MUDr. Martin Boháč. Odprezentoval a hlavne zrozumiteľné vysvetlil, aké sú možnosti rekonštrukčných operácií prsníka. Je až zarážajúce, že drvivá väčšina pacientok s karcinómom prsníka nemá informácie o tom, že celý zákrok prepláca zdravotná poisťovňa. Myslím, že aj vďaka snahe pána doktora sa osveta začala rýchlo šíriť a verím, že v krátkom čase nás znovu kompletných (ako s onkokamoškami môjmu srdcu blízkymi žartujeme) bude veľmi rýchlo pribúdať.

Veľa užitočných informácii o rekonštrukčných operáciách nájdete na stránke venovanej rekonštrukciám, skutočné príbehy pacientok a mojich kamarátok si prečítate na stránkach o karcinóme prsníka a na stránkach Občianskeho združenia Amazonky.

Po vypočutí a pozretí zaujímavej prezentácie sa vo mne začala prebúdzať prispatá akčná žena. Začala som pátrať na internete po ďalších informáciách a fotkách žien, ktoré už absolvovali rekonštrukciu prsníka rôznymi spôsobmi. Našla som hlavne americké a anglické stránky. Angličtina pre mňa nie je problém, ale oveľa lepšie je stretnúť sa alebo skontaktovať s niekým, kto si operáciou už prešiel. Každé telo je originál. Nielen svojím tvarom, ale tiež pooperačné obdobie je u každého z nás iné, dĺžka hojenia a konečný výsledok závisí od množstva faktorov. Bola to pre mňa nová, neznáma pôda, no som zvedavá a úplne najradšej všetko odskúšam na sebe. Moja východisková situácia bola, samozrejme, komplikovanejšia, tri roky po liečbe mám ešte stále odpálenú imunitu, ktorá je vďaka škôlkárke doma pravidelne vystavená detským chorobám všetkého druhu.

Ako na to

Do Univerzitnej nemocnice v bratislavskom Ružinove som sa po objednaní do ambulancie plastickej chirurgie dostavila 22. septembra 2015. V ten deň so mnou MUDr. Boháč skonzultoval moju konkrétnu anamnézu a po obhliadnutí môjho matroša mi navrhol operačný zákrok nazývaný rekonštrukcia tram lalokom. Taktiež ma objednali na termín nástupu do nemocnice na 20. januára 2016. Pre podrobnejšie informácie o tomto type zákroku sa pozrite na tieto stránky. Mojou ľudovou rečou povedané a pre vašu lepšiu predstavu ide o odobratie spodnej časti brucha (podbruška) a jeho následné premiestnenie a prišitie na miesto chýbajúceho prsníka. Pán doktor mi teda vo finále úplne odstránil aj jazvu po mastektómii. Beriem to ako symbolické gesto – minulosť začala miznúť.

Počas mojej prvej návštevy som spomenula aj moje imunologické problémy, no pán doktor ma upokojil, že máme dosť času vyriešiť aj tento problém. Odporučil mi navštíviť imunologickú ambulanciu a vybaviť si injekcie na celkové zlepšenie krvného obrazu. Pred samotnou rekonštrukčnou operáciou som potrebovala ešte aj odporúčanie od mojej ošetrujúcej onkologičky.

Hneď od novembra 2015 som začala navštevovať imunologickú ambulanciu MUDr. Strakovej. Urobila mi kompletné imunologicko-alergologické vyšetrenia a z jej hľadiska nevidela žiaden problém. Problémom v celej mojej liečbe (resp. v jej priebehu) sú hormóny. Lieky, ktoré v rámci hormonálnej liečby užívam, sú pôvodcom ďalších mojich zdravotných komplikácií, z ich nežiaducich účinkov som vychytala tuším všetky.

Operáciu plánovanú na január som tak musela zrušiť, hneď po novom roku som úspešne chytila angínu. Keď som túto novinku s obavami oznamovala do Bratislavy, dozvedela som sa, že sa nič svetoborné nedeje. Sestričky boli milé a pán doktor, s ktorým som komunikovala aj mailom, mi bez akýchkoľvek problémov termín preložil. Mohla som sa teda spokojne doliečiť a zapracovať na svojich bielych krvinkách. Deň D, čiže druhá šanca, mal prísť 15. marca 2016.

S dcérkou sme si do poslednej chvíle úspešne striedali choroby a dokonca som (tiež vďaka hormonálnym liekom) stihla ešte aj tretie čistenie maternice s odstránením polypu.

Moja onkologička mi napokon konečne mohla vystaviť odporúčanie, absolvovala som aj všetky potrebné kontrolné vyšetrenia RTG hrudníka, sono aj kontrolu onkomarkerov. A týždne pred plánovanou operáciou som opäť dostala zápal horných dýchacích ciest a antibiotiká!

Ten, kto ma pozná, vie, že v takej situácii najprv stresujem, potom vychladnem, potom kombinujem a napokon riešim. Opäť som všetko konzultovala s Dr. Boháčom ako aj mojou praktickou doktorkou MUDr. Danišovou. Stále som sa necítila byť na sto percent zdravá, no pri internom predoperačnom vyšetrení ma pán doktor upokojil – nesoplíte, nekašlete, nekýchate. To stihnete.

Mal pravdu. O pár dni na to som celá nadšená balila kufor do nemocnice a rozdávala posledné inštrukcie rodine.

(detailný popis priebehu rekonštrukcie tram lalokom vrátane fotografií prinesieme v ďalšom pokračovaní v utorok 12. apríla 2016)

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.