Je dobre, ak je počas chemoterapie niekto s vami

Prinášame vám trochu odborný, no zrozumiteľný materiál o tom, že chemoterapeutická liečba sa nám lepšie znáša, ak sa máme počas nej o koho oprieť. A tiež, že liečivý môže byť aj kontakt s inými pacientmi.

Podľa novej štúdie môžu sociálne interakcie zefektívniť chemoterapiu a pozitívne ovplyvňovať dĺžku prežívania po liečbe rakoviny. Aj keď rakovina prevláda medzi príčinami úmrtí v USA a vo svete, miera prežívania sa v posledných rokoch významne zvýšila.

Keďže sa o sociálnych interakciách a ich prípadnom vplyve na účinnosť bežných onkologických liečebných postupov, napr. chemoterapie, vie málo, vedci z National Human Genome Research Institute a University of Oxford vo Veľkej Británii sa rozhodli túto oblasť preskúmať a výsledky zverejnili v časopise Network Science. Jeff Lienert  z NHGRI Social and Behavioral Research Branch sa v štúdií zameral na to, či sociálne interakcie pacientov počas chemoterapie s pacientmi, ktorí si tiež kedysi úspešne prešli chemoterapiou, mali pozitívny vplyv na ich prežívanie.

Lienert si  spolu s kolegami prešli lekárske záznamy 4 691 pacientov, ktorí podstupovali chemoterapiu v nemocniciach Oxfordshire vo Veľkej Británii, s priemerným vekom 60 rokov, pričom 44% z nich boli muži a 56% boli ženy, a zamerali sa na prítomnosť „spriaznenej duše” či najbližších „spolubývajúcich“  na oddelení chemoterapie (vytvorili sieť pacientov, ktorí boli tiež prítomní na oddelení počas chemoterapie, a posudzovali čas, ktorý pacienti strávili spolu – sledovali, kedy prišli na oddelenie chemoterapie alebo z neho odišli, a použili tento čas ako čas sociálnej interakcie).

Sociálne interakcie môžu  zvýšiť mieru prežívania 

Štúdia zistila, že spoločnosť onkologických pacientov, ktorí prežili aspoň päť rokov od liečby, zvýšila mieru prežívania. A naopak – spoločnosť tých, ktorí mali nižšiu pravdepodobnosť dožitia ako päť rokov, viedla k poklesu šance pacientov na prežitie.

Ak teda onkologickí pacienti trávili čas s inými onkologickými pacientmi, ktorí neprežili aspoň päť rokov po prvej diagnostike, predpoklad, že zomrú počas prvých piatich rokov liečby, sa pohyboval okolo hranice 72 %. Ak sa však stýkali s pacientmi, ktorí prežili aspoň päť rokov po začiatku liečby, kleslo „riziko smrti“ na 68 %.

Vedci porovnali tieto výsledky so šancami na prežitie u osamelých pacientov a našli dvojpercentný rozdiel v miere prežitia. Môže sa to zdať pomerne málo, no pri 5000 pacientoch sledovaných v priebehu deviatich rokov to znamená, že sa život výrazne predĺžil až stovke ľudí!

Aj keď ide o observačnú štúdiu a vedci nevedia vysvetliť kauzalitu, uvažujú o tom, že kľúčovú rolu môže zohrávať ľudská odpoveď na stres. Nadmerná akumulácia stresových hormónov, napr. adrenalínu, môže znižovať šance na prežitie jedinca, uvažuje Lienert, a sociálne interakcie pomáhajú uvoľňovať stres.

Autor štúdie zdôrazňuje dôležitosť sociálnej podpory pre ľudí, ktorí podstupujú chemoterapiu, a hovorí, že rovnaký vplyv ako interakcie s onkologickými spolupacientmi môžu mať aj návštevy pacientov v nemocnici. „Pozitívna sociálna podpora vo chvíľach najväčšieho stresu je kľúčová. Ak máte priateľa, ktorý sa lieči na rakovinu, vaša prítomnosť počas chemoterapie pravdepodobne znižuje jeho stres. Tento vplyv je minimálne rovnaký alebo dokonca vyšší ako vzájomné kontakty medzi onkologickými pacientmi.“

Podľa pôvodného textu uverejneného na portáli Medical News Today preložila Stanislava Bošiaková.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.