Radiačná terapia

Radiačná terapia

Po operácii zachovávajúcej prsník musí vždy nasledovať radiačná terapia zvyšného prsníka. Po radikálnej operácii sa pomocou prognostických faktorov musí individuálne zistiť, či je radiačná terapia potrebná. Patria k tomu napr. tumory väčšie než 5 cm a infiltrácia prsného svalu. Ožarovanie sa dnes prevádza pomocou lineárnych urýchľovačov. Dlho používaný prírodný rádioaktívny prvok rádium nahradili umelé rádioizotopy, ako sú cézium, irídium, ytrium, tantal, zlato a iné.  Na špičkových pracoviskách sa pracuje s cyklotrónmi ako zdrojmi neutrónového, protónového a π-mezónového žiarenia. Ide o veľmi nákladnú liečebnú metódu, ktorej účinnosť je ešte stále predmetom klinického výskumu. Liečba každej jednej pacientky sa stanovuje individuálne pomocou počítačom podporovaných systémov na plánovanie ožarovania na základe predtým zhotovených počítačových tomografií. Vďaka modernej technike sa nielenže mohla zlepšiť účinnosť liečby, ale sa značne znížila aj miera vedľajších účinkov. Pri ožiarení tkanív v dôsledku absorpcie energie žiarenia cestou ionizácie v živej bunke ku zmenám jednotlivých bunečných štruktúr, predovšetkým genetického materiálu (deoxyribonukleovej kyseliny – DNA) s následnými zmenami bunkového metabolizmu. Výsledkom týchto zmien je poškodenie až usmrtenie bunky. Nie všetky bunky ľudského tela rovnako reagujú na pôsobenie ionizujúceho žiarenia,  sú rozdielne citlivé na žiarenie. Veľkou citlivosťou sa vyznačujú predovšetkým rýchlo sa deliace bunky zhubných nádorov.

Ako sa ožaruje

V závislosti od histologického nálezu a prognostických faktorov sa pre každú pacientku musí individuálne rozhodnúť, či sa okrem ožarovania zvyšného prsníka resp. prsnej steny musia ožarovať aj lymfatické odtokové cesty v podpazuší, v jamke kľúčnej kosti alebo v strednej prsnej stene.  Celková dĺžka ožarovania závisí od výšky jednotlivej a celkovej dávky a v priemere činí 5 až 7 týždňov. Po voľbe zdroja žiarenia a určení ožarovacích podmienok sa zhotoví tzv. izodózový plán – grafický obraz, na ktorom sa pomocou kriviek (izodóz) znázorňuje presné rozloženie žiarenia v nádore a jeho okolí, ako i počet a umiestnenie ožarovaných polí na povrchu tela pacienta, a uhol, pod ktorým žiarenie vstupuje do organizmu. Lokalizáciu a veľkosť ožarovaných polí ako výsledok plánovania vyznačí lekár na koži pacientky farbou, ktorá je ťažko odstrániteľná. Samotné ožarovanie trvá len niekoľko minút a pacientka ho necíti, nie je vôbec bolestivé. Aby sa zabránilo podráždeniu pokožky, malo by sa počas terapie ožarovaním vyhýbať mechanickým, tepelným a chemickým záťažiam.  Ku koncu radiačnej liečby bývajú pacientky často unavené. Tieto ťažkosti sa však v priebehu niekoľkých týždňov opäť zlepšia. Niekedy sa v ožarovanej oblasti pozorujú trvalé zmeny, ako silnejšia pigmentácia pokožky ako i malé „pavučinové“ rozšírené krvné cievky.