Onko Maki: Nenechajte sa len tak odbiť (2. diel)

Býva dobrým zvykom nielen slovenských lekárov pravidelne apelovať na občanov, aby chodievali na preventívne prehliadky a nepodceňovali akékoľvek zmeny svojho zdravotného stavu. Čo je bez diskusie chvályhodná činnosť, pretože (bohužiaľ) stále je veľa ľudí, ktorí sa aj v dospelom veku bielych plášťov boja a nemocnicu vyhľadajú, keď už je choroba, napríklad aj onkologická, v pokročilom štádiu.

Moja osobná štatistika zozbieraná za cca tri roky intenzívneho kontaktu s pacientkami s karcinómom prsníka hovorí však aj čosi iné, oveľa znepokojujúcejšie – že ak aj žena vyhľadá lekára včas hneď pri zaregistrovaní prvej hrčky, zdiagnostikuje ju zle a pridá navrch komentár o zbytočnej hystérii. Podobne sa začala anabáza 40 až 50 % žien, ktoré poznám a ktoré napokon m10museli podstúpiť chemoterapiu, ožarovanie, čiastočnú či úplnú mastektómiu a dlhodobú hormonálnu a biologickú liečbu. A to je fest zlá štatistika!

Áno, aj Markéta Derdáková sa v nej ocitla. Poctivka priam ukážová. „Od 35 rokov som chodievala tak, ako treba, na sono vyšetrenia prsníkov. Rok a pol pred diagnostikovaním karcinómu mi ešte lekár vravel, že mám snímky učebnicovo ideálne a po dvoch dojčených deťoch je pravdepodobnosť akéhokoľvek onkologického nálezu v prsníkoch štatisticky zanedbateľná.“ Po tom, čo si počas dovolenky v zahraničí nahmatala hrčku, si však nebola istá, či nepatrí práve do tej zanedbateľnej časti. „Google mi povedal, že len 20 percent hrčiek v prsníkoch býva zhubných, stále som si optimisticky vravela, prečo by som ja mala byť v tých dvadsiatich percentách.“

Robte, čo chcete

Maki však nič nepodceňovala a mierne preľaknutá sa objednávala na kontrolu ku gynekológovi. „Volala som ešte z Francúzska a hoci som bola klientom (dokonca VIP klientom) súkromného zdravotného strediska, kde si priplácam aj za to, aby som dostala prednostné termíny, najbližší voľný bol o tri týždne.“ Votrela sa inej lekárke, veď potrebovala len odporúčací lístok na USG vyšetrenie. „Aj tá bola mysľou niekde inde, nie pri pacientovi. Vlastne ma len m5pochválila, že si nález sama zdiagnostikovala, od stola skonštatovala, že je to asi cysta a na výmenný lístok napísala, že treba vyšetriť ľavý prsník, hoci hrčka bola v pravom,“ pamätá si Maki detaily. Podobne konverzačne prebehlo aj samotné sono vyšetrenie, mimochodom – u toho istého „špecialistu“, ktorý nedokázal správne diagnostikovať ani môj nález v dobe, keď mal už päť centimetrov. „Pozerala som sa na snímok a videla, že oblasť hrčky je ohraničená. Lekár vravel, že nie je vôbec prekrvená, takže to URČITE bude nezhubný fibroadenóm, ale musím povedať, že som sa naozaj zľakla a zlý pocit ma neopúšťal,“ spomína Maki. Na otázku, čo by mala s takým čudom v prsníku teda robiť, dostala vyčerpávajúcu odpoveď – keď chcete, dajte si to vybrať alebo príďte o tri mesiace. A bolo vymaľované. „Keby som nebola taká, aká som, zostala by som úplne bez informácií. Nikto mi vlastne nepovedal, ako ďalej postupovať, kam ísť, ktoré riešenie je lepšie a prečo a ak si chcem hrčku nechať vybrať, čo mám spraviť. Nehovoriac o tom, že nesedela základná vec: fibroadenómy mávajú mladšie baby, nie ženy pred štyridsiatkou. Ale to som si zas sama našla na internete.“

Klasika, však áno?

S vašimi prsiami môžete ešte parádu narobiť

Súkromnému zdravotnému stredisku, kam chodievala aj Markétka, vlastne nemožno vytknúť hrubé chovanie či nezáujem. Akurát sa skôr podobá na miesto nezáväznej spoločenskej konverzácie ako na profesionálne medicínske centrum. „Boli ku mne milí, to je bez diskusie. Však ma aj pochválili za to, že som si napokon všetko obehala sama,“ trochu trpko hovorí Maki. „Ku IMG_6406gynekológovi som napokon šla len preto, aby som si vypýtala odporúčací lístok na onkológiu. Chcela som, aby mi tam hrčku riadne vyšetrili. Gynekológ sa na mňa tiež pozrel len zbežne a skonštatoval, že som dobrá, lebo on by si hrčku na takom mieste asi ani nevšimol. Povedala som mu, že ak by ju mali naozaj vyberať, dám si pri takom zákroku aj zmenšiť prsia. Premýšľala som o tom už dlhšie, od puberty mi chlapi pozerali do výstrihu a ďalej sa väčšinou ani nedostali, naozaj som z toho mala komplexy. Však aj gynekológ zareagoval podobne, vraj ja by som si ich na vašom mieste zmenšovať nedával, ešte s nimi môžete parádu narobiť. No chápeš? A vraj odborná komunikácia.“

Na skutočne odborné vyšetrenie na onkológiu sa Maki dostala len preto, že na tom od začiatku trvala. Ešte stále žila v tom, že pôjde pravdepodobne len o neškodný fibroadenóm, no chcela mať istotu. „Pani doktorka Oravcová, ku ktorej som sa dostala, mala ešte vtedy ambulanciu na paliatívnom oddelení. Padla tam na mňa tieseň. Vravela som si, že sem sa snáď, preboha, nedostanem!“ Ani onkologičke, s ktorou vďaka Markétke udržujú dnes Amazonky vzťah priam osobný, sa jej nález nezdal byť extra podozrivý, no spravila to, čo sa v takom prípade logicky spraviť má – poposielala Maki na všetky možné vyšetrenia. Nech je to čierne na bielom. „Presunula som sa však znova z Klenovej na OUSA, lebo tam ma pani doktorka Takáčová vedela vyšetriť hneď, absolvovala som nové USG vyšetrenie, mamografiu, magnetickú rezonanciu aj biopsiu. Som dospelá žena, nemusia ma v každej ambulancii IMG_5309ubezpečovať, že všetko bude v poriadku, ale nikto mi nepovedal nič a to mi prekážalo ešte viac. Mám radšej, keď sa so mnou ľudia, lekárov nevynímajúc, bavia priamo. Ak som sa niečo pýtala, reagovali v duchu čo sa ty vôbec staráš.“ A tak sa aj Maki po každom vyšetrení potešila, že to asi naozaj nič nie je (keďže nikto nič nehovoril). Jeden z mediálne známych onkológov jej na konzultácii dokonca vynadal, čo sa pýta blbosti, keď nie je onkologický pacient. Napokon ju zavolala primárka rádiológie a požiadala o osobnú návštevu. „Tušila som, čo to znamená. Také správy sa nehovoria do telefónu. Prinútila som ju však na vlastnú zodpovednosť, aby mi to povedala hneď.

Zle a ešte horšie

Osobne navštívila onkológiu už spolu s manželom Ďurom. „Myslím, že bol viac vystrašený ako ja. Bola som síce v šoku, ale už som aspoň konečne vedela, čo to je a mohla to riešiť,“ hovorí Maki. K prvotnému šoku pribudol aj šok s poradovým číslom dva, keď ju ešte poslali na vyšetrenie počítačovým tomografom. „Vraj či nemám metastázy. Ešte pred týždňom to nebolo nič a zrazu treba overiť, či rakovina už nie je vo vzdialených orgánoch.“ Našťastie sa ukázalo, že nález bol naozaj zachytený včas a že nádor je estrogén pozitívny, čiže bude reagovať na hormonálnu liečbu. „Bola som dokonca odhodlaná dať si operovať hoci aj oba prsníky tak, ako Angelina Jolie. Keď ide o zdravie a o život, niet nad čím premýšľať. Na Slovensku sa to však, bohužiaľ, nerobí tak, že pri jednom zákroku aj odoperujú nález a hneď vložia expander či silikón. Pacientka musí najprv prejsť chemoterapeutickou liečbou a ožarovaním, potom sa rieši prípadná rekonštrukcia.“ Aj tak bolo napokon všetko inak. Veď na operáciu šla Markétka s tým, že jej odoberú len kvadrant. Zobudila sa však bez prsníka.

(pokračovanie v pondelok  13. júna 2016)

2 komentáre

  1. Zuzana Kalinacova 9. júna 2016 Reply
    • Maki 21. júla 2016 Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.