Píše Lucia Blažková: Zmena je vratná

Som človek pragmatik a veciam či javom podloženým faktami lepšie rozumiem, pretože mám väčší pocit istoty a kontroly nad nimi. Psychológia je veda o človeku a jeho psychike, ale nemá jednotnú paradigmu, teda jednotný vzorec, podľa ktorého by sa psychické javy dali vysvetliť. Nedá sa napríklad vypočítať, koľko potlačeného hnevu treba na to, aby sa u človeka rozvinulo nejaké ochorenie, alebo koľko treba plakať, aby sa človeku uľavilo.

Karty neraz mieša osobnosť človeka, originálne tvorená súhrnom viacerých psychických čŕt. Práve osobnosť zásadne ovplyvňuje naše dobre premyslené alebo aj nepremyslené správanie, prežívanie i myslenie. Veď hovorím, že psychológia je hotová veda.

Aj preto som po ročnej pracovnej pauze dobre popremýšľala nad tým, ako znova nastúpim do práce, pretože môj pocit zodpovednosti a ani systém fungovania štátnych poradní veľmi nezmením. Nastúpila som len na 40% úväzok. Prihlásila som sa do ročného vzdelávania v terapii hrou s ambíciou ponúknuť deťom čosi viac ako len poradenstvo rodičovi. Hra je predsa pre deti prirodzeným komunikačným prostriedkom, a tak sme aj s kolegyňou Terezkou zriadili terapeutickú  miestnosť pre hry.

Po zdĺhavom období, plnom konfrontácií samej seba a svojich emócií, som si konečne mohla blížiace sa letné obdobie užiť v inom psychickom rozpoložení ako minulý rok, no o vzrušujúce zážitky bolo postarané od prvých letných dní až po posledné.

Týždeň pred dovolenkou sa mi na hlave, vo vlasovej oblasti, zapálil fibróm a ja som už netrpezlivo očakávala začiatok nového týždňa, aby moja onkologička zhodnotila, či sa mám niečoho obávať. Upokojila ma, vraj to zrejme nebude rsz_dsc_0815onkologické, no musí sa to chirurgicky odstrániť a poslať na histológiu. Chirurg usúdil, že mi bude rezať do hlavy radšej až po dovolenke. Aj počet strávených analgetík na tíšenie zápalu klesol na znesiteľné množstvo a než som sa ocitla v Chorvátskom mori, bolesť sama pominula. Užívali sme si rodinnú pohodu a to, že blízko nás dovolenkuje Interpolom hľadaný terorista, sme zistili až vtedy, keď sme policajnú akciu zahliadli v chorvátskych správach. A to sme si po sérii teroristických útokov vo svete hovorili, že Chorvátsko bude  bezpečná voľba. Po príchode na Slovensko som šla na onkológiu po ďalšiu dávku biologického lieku a hneď na druhý deň ma čakal iný druh teroru. Vyrezali mi z hlavy dva fibrómy, no než som prešla z ambulancie k autu, účinok anestézy pominul a  nasledujúce dva dni som znova skončila na analgetikách.

Minulý rok som si v chemoterapeutickom období vlasy v bazéne namočiť nemohla, lebo by asi polovica z nich zostala plávať na hladine, teraz som plávala v bazéne asi s ôsmimi vytŕčajúcimi stehmi z hlavy. Nestihla som ich porátať, keď mi ich vyberali, pretože som sa tešila, že výsledok z histológie prišiel negatívny. Pod fibrómom sa nachádzala len zapálená hnisavá cysta, ktorá narobila celú tú preddovolenkovú šarapatu.

Dobrodružné leto sa však ani zďaleka pre nás neskončilo. Posledný augustový týždeň sme vyrazili do Tatier. Tam nám isto žiadne teroristické útoky hroziť nebudú.

Celý rok trvalo, než sa moje kĺby po chemoterapii zregenerovali, a preto som sa teraz tešila na turistiku, ktorú som nám zorganizovala. Prešla som zo Starého Smokovca cez Hrebienok až po Zamkovského chatu a kĺby ma vôbec neboleli. Aj hladina bielych krviniek už bola po ôsmich mesiacoch od rádioterapie konečne v normálnych hodnotách. Na ich podporu vtedy nepomohli ani najdrahšie preparáty na trhu, jednoducho, moja kostná dreň nedokázala vyprodukovať viac bielych krviniek. Teraz sa zdalo, že som už v celkom schopnej kondícii, no môj športový výkon tohto roka ma ešte len čakal. Práve v deň, keď som presne pred rokom ležala na operačnom stole, som zas a znovu bola vystavená životu nebezpečnej situácii.

Po ceste späť k autu sme spokojne zhodnocovali posledné prázdninové dni, keď v tom sme počuli prasknúť haluz. Pozerám hore na strom, či zbadám nejakú veveričku, no zrazu mi padol pohľad dolu na obrovského medveďa, ktorý sa práve štveral na náš turistický chodník. Môj mozog vyhodnotil situáciu rýchlejšie, ako som si ju stihla uvedomiť. V stave ohrozenia cielene vypína myslenie, ktoré by nás v momente nebezpečenstva spomaľovalo. Vtedy reagujeme všetci rovnako a ani osobnosť človeka nedokáže ovplyvniť základné reakcie,  akými sú útek, útok alebo ustrnutie. Hrať sa teraz na mŕtveho chrobáka, alebo útočiť na medveďa by nebol dobrý nápad, a tak sme sa všetci dali na útek. Mozog dokáže v tele vyvolať fyziologické reakcie umožňujúce krátkodobo aktivovať rezervy pre útek alebo boj. Avšak moje rezervy zaraz došli a ja som po chvíli už nevládala utekať. Keby medveď utekal za nami, zožral by ma isto ako prvú. Na Hrebienku sme dobehli Pavla Plevčíka s priateľkou, ktorého sme videli asi pred pol rokom hrať v divadle Nová scéna v rsz_dsc_0070predstavení Aj muži majú svoje dni. Vtedy by mi nenapadlo, že mu budem niekedy popisovať stretnutie s obrovským medveďom. Aj mu bolo ľúto, že to prepásol. Mne by veru nechýbalo byť ukrátená o „naj“ zážitok tohto leta, aj Matúško mal tú noc zlé sny. Než sme prišli k autu, už som cítila nielen kĺby, ale aj svaly na oboch nohách. Tak predsa ešte nie som celkom vo forme, no zrejme to bude preto, že dnes bežne neutekáme pred predátorom ako kedysi, ale náš životný štýl spojený so stresom náš mozog vyhodnocuje ako stav ohrozenia a neustále aktivizuje endokrinný, nervový i imunitný systém. Poznáte to. Už len tým, že ráno vyskočíte na zvonenie budíka, máte o rannú dávku stresu postarané. Nespálená nahromadená energia sa stáva pre nás nebezpečnou tikajúcou bombou. Aj preto je vhodné ísť si po náročnom dni zacvičiť alebo zabehať, i keď vás práve nenaháňa medveď. Energia by sa mala spáliť a nespôsobovať v tele životu nebezpečnú nerovnováhu medzi antioxidantmi a voľnými radikálmi, pretože potom oxidačný stres v  civilizovanom svete so sebou prináša civilizačné ochorenia.

Ak ste si však povedali, že váš osud  je aj tak nekompromisne zapísaný vo vašich génoch a to, či dostanete cukrovku alebo rakovinu, neviete ovplyvniť, ste na omyle.

Posledné roky tento názor vyvracia nový vedný pododbor genetiky zvaný epigenetika. Skúma, ako naše gény fungujú z pohľadu vonkajších vplyvov, študuje dedičné zmeny vo funkcii genómu bez toho, aby sa objavila zmena poradia v DNA.

Na základe súčasných poznatkov sú genetické aj epigenetické zmeny považované za závažnú príčinu malígnej transformácie, t. j. premeny normálnej bunky na nádorovú. Je nepochybné, že epigenetické mechanizmy zohrávajú v procese tumorigenézy významnú úlohu. *

To znamená, že nemusíte mať žiadne mutácie génov na to, aby sa u vás rozvinulo nádorové ochorenie, za zmenou štruktúry vašej DNA môže stáť nesprávny životný štýl, stravovanie, stres, ale i emočné prežívanie a myslenie až troch predchádzajúcich generácií. Toto poznanie nám však nezväzuje ruky. Práve naopak, funguje to i opačne – zmena je vratná, keďže naše gény vedome alebo nevedome ovplyvňujeme. Práve to so sebou prináša i nový pohľad na psychosomatické ochorenia vôbec.

Dnes je to už pätnásť mesiacov, čo si miesto rannej kávy zalejem radšej japonský zelený čaj a to, že rozumiem tomu, prečo tak robím, mi dodáva väčší pocit istoty.

Práve som dostala poslednú dávku biologickej liečby a onkologička mi oznamuje, že môj CT nález je čistý. Je mi jasné, že žiadne zobrazovacie zariadenie nie je schopné odhaliť všetky rakovinové bunky kolujúce v mojom tele, no som vďačná za každý negatívny nález, ktorý mi dovoľuje nazerať na budúcnosťou ďalej, ako len na čas medzi naplánovanými injekciami. Pomaly zisťujem, že aj bez jedného prsníka sa dá žiť, najmä po lete, no aj tak som si neodpustila otázku.

„Ešte je skoro uvažovať o rekonštrukcii, však?“

„Buďme rady, že sme rady,“ úprimne odpovedala onkologička. A bolo po debate.

Ja si však na ten deň počkám.

Asi po stý raz zatváram za sebou dvere onkológie, no tento raz sa mi na tvári opatrne črtá jemný úsmev.

(koniec)

* http://www.alphamedical.sk/casopis-invitro/uloha-aberantnej-metylacie-dna-v-nadorovych-ochoreniach

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.