Postradiačný syndróm
Organizmus reaguje na žiarenie celkovými a miestnymi reakciami. Akútne reakcie sa vyskytujú počas liečby žiarením alebo tesne po jej ukončení, kým neskoré s časovým odstupom viac ako šesť mesiacov, niekedy až desať prípadne, viac rokov.
Celkové reakcie sa označujú názvom postradiačný syndróm alebo choroba zo žiarenia, ktorá sa nesmie zamieňať s akútnou chorobou zo žiarenia spôsobenou ožiarením ľudí pri atómovom výbuchu alebo pri atómových haváriách, napr. pri haváriách atómových elektrární.
Príznaky postradiačného syndrómu môžu byť:
- mierne (malátnosť, celková slabosť, ľahká únava, nespavosť, nechutenstvo),
- ťažké (nevoľnosť, dráždenie na zvracanie, zvracanie).
Vznik a intenzita týchto príznakov závisí od spôsobu ožarovania a od celkového stavu pacientky. Dôležitú úlohu pri vzniku postradiačného syndrómu hrá aj psychický stav chorej, ktorý spôsobuje prehnanú koncentráciu pacientky na vlastnú osobu a na svoje nádorové ochorenie.
Nežiadúce ťažkosti podmienené liečbou žiarením majú len dočasný charakter a po ukončení liečby sa postupne zmiernia. Napriek tomu je potrebné, aby pacientky v záujme dobrej tolerancie rádioterapie dodržiavali niektoré všeobecné odporúčania, podrobné informácie nájdu na stránkach Ligy proti rakovine.
Koža a sliznice
Pri každej externej rádioterapii, skôr než zasiahne žiarenie vlastný nádor, musí prejsť cez pokožku alebo sliznicu. Kožné a sliznicové reakcie vyvolávajú ťažkosti ako pálenie, svrbenie. Ožiarenie pôsobí i na mazové a potné žľazy. Buď znižuje ich účinnosť alebo ich čiastočne, príp. úplne zničí, čo má za následok dočasnú alebo trvalú suchosť pokožky.
Ožarovanú pokožku treba dôsledne chrániť pred slnečným žiarením alebo horským slnkom. Rôzne kozmetické prostriedky, ako sú krémy, dezodoranty, parfémy sa na ožarované oblasti nesmú používať. Ožarovanú kožu možno mierne potierať iba masťami, ktoré odporučí lekár.
Po ťažších zápaloch môžu ostať trvalé zmeny v podobe zvýšenej pigmen- tácie (koža je hnedá) alebo depigmentácie (koža je bledá, bez pigmentu). Niekedy dôjde k atrofii, koža sa stane papierovo tenkou, suchou, šupinatou. Radiačné zápaly kože sú normálnymi, i keď pre pacientku nepríjemnými sprievodnými javmi liečby žiarením.
Vlasy
Ožiarenie vlasov určitou dávkou žiarenia, tzv. epilačnou dávkou, má za následok ich vypadávanie. Vlasy začínajú vypadávať o 2-3 týždne. Strata vlasov môže byť trvalá alebo dočasná. Obnovenie rastu vlasov začína o 2-3 mesiace po ukončení liečby žiarením. Nové vlasy sú často jemnejšie a odlišnej farby ako pôvodné.
Ako sa ožaruje
V závislosti od histologického nálezu a prognostických faktorov sa pre každú pacientku musí individuálne rozhodnúť, či sa okrem ožarovania zvyšného prsníka resp. prsnej steny musia ožarovať aj lymfatické odtokové cesty v podpazuší, v jamke kľúčnej kosti alebo v strednej prsnej stene. Celková dĺžka ožarovania závisí od výšky jednotlivej a celkovej dávky a v priemere činí 5 až 7 týždňov.
Po voľbe zdroja žiarenia a určení ožarovacích podmienok sa zhotoví tzv. izodózový plán – grafický obraz, na ktorom sa pomocou kriviek (izodóz) znázorňuje presné rozloženie žiarenia v nádore a jeho okolí, ako i počet a umiestnenie ožarovaných polí na povrchu tela pacienta, a uhol, pod ktorým žiarenie vstupuje do organizmu.
Lokalizáciu a veľkosť ožarovaných polí ako výsledok plánovania vyznačí lekár na koži pacientky farbou, ktorá je ťažko odstrániteľná. Samotné ožarovanie trvá len niekoľko minút a pacientka ho necíti, nie je vôbec bolestivé.
Aby sa zabránilo podráždeniu pokožky, malo by sa počas terapie ožarovaním vyhýbať mechanickým, tepelným a chemickým záťažiam. Ku koncu radiačnej liečby bývajú pacientky často unavené. Tieto ťažkosti sa však v priebehu niekoľkých týždňov opäť zlepšia. Niekedy sa v ožarovanej oblasti pozorujú trvalé zmeny, ako silnejšia pigmentácia pokožky ako i malé „pavučinové“ rozšírené krvné cievky.