Rodina a priatelia

Rakovina prsníka sa kedysi objavovala hlavne u starších žien. Dnes sa však presúva do stále nižších ročníkov a pacientkami sa často stávajú ženy v produktívnom veku, pracujúce a so školopovinnými deťmi. Onkologické ochorenie tak nezasiahne len život samotnej pacientky, no sekundárne aj život jej najbližších, spolupracovníkov a priateľov.

Liečenie trvá dlho a načas človeka pripraví o veľa fyzických a psychických síl. Má teda priamy dopad aj na rodiny, v ktorých býva práve žena hlavným „manažérom“. Ešte komplikovanejšia situácia nastáva v neúplných rodinách, keď sa ochorie žena, ktorá predstavuje jediný zdroj príjmu.

Ako oznámiť o choreniu okoliu

Okrem vyrovnania sa s vlastným zdravotným stavom čaká na pacientku ďalší náročný krok – oznámenie diagnózy rodine a blízkym. Ani na to neexistuje jeden univerzálny a ideálny návod, závisí len od samotnej pacientky, čo chce a vie zdieľať.

Pravdou však je, že ak o veciach nehovoríme, neznamená to, že neexistujú alebo sa nedejú. Zvlášť citlivou témou je preto komunikácia s deťmi. Zabehnutý model fungovania rodiny rakovina zmení a vytvorí sa prechodne nový.

Deti to vnímajú a rozhodne by mali vedieť, že jeden z rodičov je chorý a bude sa dlhšiu dobu liečiť. Rodič je zodpovedný za to, aby dieťa dostalo informácie primerané jeho veku.

Ak sa rodičia tvária, že sa nič nedeje, dieťa zostáva zmätené, prežíva silné pocity neistoty, strachu a nedôvery. Následne si samo interpretuje situáciu pomocou fantázie, čo môže byť zradné a nebezpečné. Môžu ho ovládnuť pocity viny, že práve ono je zodpovedné za mamino ochorenie (lebo neposlúchalo, hnevalo ju, atď..).

Ak bude mať dieťa primerané informácie, zvládne situáciu lepšie, ako keby sa všetko dialo za jeho chrbtom. Rodičia si často myslia, že tým, že dieťa nezasvätia do „dospeláckych“ tém, tak ho chránia. Je to však len ilúzia, deti sú veľmi dobrí pozorovatelia.

Deťom neklamte a nezahlcujte ich zbytočnými detailmi, poskytnite im priestor na vyjadrenie ich emócií. Treba sa tiež vyvarovať reakcií typu „neplač, veď už si veľký chlapec“, „mamička by bola smutná, ak by ťa videla plakať“, „ak budeš poslúchať, mamička sa ľahšie uzdraví“.

Nevylúčte dieťa zo starostlivosti o chorého rodiča.

Pomoc pri liečbe

Podporný rodinný systém je pri zvládaní onkologického ochorenia veľmi dôležitý. Aj výskumy preukázali, že psychický stav pacientok s dobrým rodinným zázemím a podporou je lepší.

Zvládanie ochorenia, ochota liečiť sa aj adaptácia na túto závažnú diagnózu prebieha lepšie, ak má pacientka výraznú a stabilnú oporu v rodine.

Rodina môže pomôcť svojou prítomnosťou, rozhovormi, tým, že prijímajú pacientku a jej emočné prežívanie a rovnako aj svoje.

Problémom bývajú práve rozhovory o pocitoch. Pacientky často neradi zdieľajú svoje pocity, lebo sa boja, že rodinu či partnera zaťažia. To isté však veľakrát prežíva aj rodina alebo partner. Tiež nechce hovoriť o tom, ako sa o pacientku bojí – nechce ju zaťažiť, nechce aby sa trápila. Táto vzájomná ohľaduplnosť však v skutočnosti vytvára bariéru a je zdrojom napätia. Hoci to obe strany myslia v dobrom.

Autorka sekcie: Lucia Alakašová