Vďaka intenzívnej a dobre zvládnutej prevencii ani jedného občana nášho štátu naozaj nemohla obísť informácia, že prsníky si treba pravidelne kontrolovať. Ak ste v sprche hoci len každý druhý deň (patrilo by sa), nemôže to byť problém. Včasné zachytenie ochorenia znamená rýchle liečenie a dobrú perspektívu bez devastačných účinkov. Operačne sa odstráni len napadnuté tkanivo, nemusí ísť dole hneď celý prsník či dokonca oba. No a hlavne – nie každá hrčka znamená, že ide o onkologické ochorenie. Hrčky sú tukové, také aj onaké…. To všetko som prísluchovo x-krát počula z televízora či čítala niekde na nete. Uložila som si to do hlavy do toho istého priečinka, kde skladujem aj informácie, že v piatok na obed občas testujú sirény pre prípad celonárodného chemického poplachu (!!!), že pri umelom dýchaní z úst do úst treba človeku vytiahnuť jazyk a chytiť nos alebo že Polárka na nočnej oblohe mi určí kde je sever. Nepovažovala som za reálne, že v strednej Európe zažijem skutočný chemický poplach,  že budem niekedy zachraňovať nedýchajúceho človeka alebo hľadať v noci cestu z lesa podľa hviezd.  A ani to, že si niekedy práve ja nájdem hrčku.

Asi ani pri skutočnom chemickom ohrození by som sa tak nesplašila, ako keď som si krátko po Silvestri 2011 niečo také objavila. No to je teda pekný začiatok Nového roka, vravela som si dosť nervózna, lebo kvôli voľným dňom a prázdninám sa na mňa gynekologička mohla pozrieť až 5. januára. Objednala som sa v režime „urgentné“ a celá vystrašená som lekárke ukázala svoj novoročný objav. Niečo tam naozaj bolo, a tak ma poslala na sonografické vyšetrenie. Na pokoji mi to nepridalo. Ani žoviálny pán doktor so sonografickým prístrojom, ktorý mi statočných 20 minút behal po nagélovanom hrudnom koši s tou jeho sonografickou myšou a dával mi rozsiahlu nevyžiadanú prednášku o cystách. Ježiškove husličky, čo mňa je po cystách! Teraz potrebujem vedieť akého pôvodu je hrčka. Nuž, pán doktor žiadnu nevidel, ba ani tej jeho zložitý prístroj vraj nič neukazuje a vôbec –  cýst sa nemusím obávať, lebo tie vznikajú a zanikajú a vo všeobecnosti neznamenajú nič vážne. S úsmevom ma poslal domov s tým, že na paniku nie je dôvod. Tak fajn, povedal mi to človek v bielom plášti, asi vie, čo hovorí. Vyštudoval to. Je za to platený. Rozumie tomu. To asi ja som prehnane úzkostlivá, povedala som si a strávila krásnu a pokojnú jar. V apríli som mala termín komplexnej zdravotnej prehliadky, odobrali mi všetky tekutiny, pozreli sa mi do všetkých otvorov, všetko analyzovali. Na gynekológii som opäť hlásila hrčku v prsníku, pani doktorka ma opäť poslala na sono, ten istý pán doktor opäť nič nenašiel. Výsledok dôkladnej preventívnej prehliadky – som zdravá ako zákon káže. S týmto vedomím som strávila krásne a horúce leto.

Keď je HNEĎ príliš neskoro

Po polroku, v októbri, som sa znova ako vzorná pacientka hlásila na preventívke na gynde. A znova som hlásila aj hrčku v prsníku, dokonca nejako čudne zväčšenú. Tentoraz nepokoj prepadol pani doktorku. Okamžite ma poslala na sono, no jej žoviálny kolega stále nič nevidel, dokonca ani dôvod na gynekologičkin nepokoj. Nedala sa však odradiť, obratom mi vypisovala žiadanku na mamografiu a telefonovala, aby ma vzali HNEĎ, aby mi snímky dali do ruky a mne kládla na srdce, aby som sa s nimi HNEĎ vrátila k nej. Nebudete tomu veriť, no ani na tých snímkach sono-odborník nenašiel nič neštandardné. Zvláštne, pamätám si, že v panike bola stále len gynekologička. Ani ja som nemala pocit, že sa deje niečo zlé – veď moja hrčka prešla už trojitou kontrolou. Pani doktorka ma však HNEĎ aj s mamografickými snímkami poslala za odborníkom na prsníky, mamológom. Ani som nevedela, že sú na to špecialisti a už vôbec nie,  že docent Pohlodek je spomedzi nich jeden z najlepších. Ten ani nepotreboval študovať moje sonografické a mamografické snímky, stačilo mu, keď som si u neho v ambulancii dala dole podprsenku. Pokazil mi jeseň roku  2012. Naozaj som si počas nej niekoľkokrát pripustila myšlienku, že to bude aj jeseň môjho života.

Eva Bacigalová, z knihy Rok Amazonky

(prvýkrát uverejnené 18.8.2013)