Tvoje telo ťa nezradilo. Ako mení rakovina prsníka pohľad na vlastné telo? 

Keď sa liečba skončí, príbeh sa nekončí…

Keď žena dostane diagnózu rakoviny prsníka, väčšina energie sa prirodzene sústredí na jediné – zvládnuť liečbu. Operácia, chemoterapia, rádioterapia, kontroly a čakanie na výsledky. Jeden krok za druhým. V tom období často nie je priestor premýšľať nad tým, čo príde potom.

Keď sa však liečba skončí, mnohé ženy zistia, že ich cesta sa ešte ani zďaleka neskončila.

Práve naopak. Začína sa obdobie, ktoré odborníci označujú ako cancer survivorship – život po rakovine. Hoci je žena medicínsky v remisii, fyzické aj psychické následky liečby môžu pretrvávať ešte mesiace alebo roky. Výskumy ukazujú, že ženy po rakovine prsníka najčastejšie trápia únava, zmeny telesného obrazu, strach z návratu ochorenia, úzkosť, poruchy spánku či pokles kvality života.

Mnohé ženy opisujú, že sa pozerajú do zrkadla a majú pocit, akoby sa pozerali na niekoho cudzieho.

Keď okolie vidí koniec, ale vy ešte len začínate

Po ukončení liečby sa často stáva niečo zvláštne. Kým počas liečby žena dostáva množstvo podpory od rodiny, priateľov aj zdravotníkov, po jej skončení akoby okolie očakávalo, že všetko bude opäť v poriadku.

„Veď už je to za tebou.“

„Hlavne, že si zdravá.“

„Teraz sa môžeš vrátiť do normálneho života.“

Tieto vety sú väčšinou myslené s dobrým úmyslom. Napriek tomu však môžu v žene vyvolávať pocit nepochopenia. Hoci sa liečba skončila, jej telo aj myseľ stále spracovávajú všetko, čím si prešli. Únava môže pretrvávať ešte mesiace, sebavedomie môže byť naštrbené a budúcnosť nemusí pôsobiť tak bezstarostne ako pred diagnózou.

Niektoré ženy dokonca opisujú, že práve obdobie po liečbe bolo psychicky náročnejšie než samotná liečba. Počas nej totiž existoval jasný plán a konkrétne kroky. Po jej skončení zostáva viac priestoru na premýšľanie, spracovanie celej skúsenosti a konfrontáciu so zmenami, ktoré ochorenie prinieslo.

Smútok za telom, ktoré ste poznali

Jazvy po operácii, zmeny na prsníku, strata vlasov, hormonálne zmeny alebo nárast hmotnosti môžu výrazne ovplyvniť spôsob, akým žena vníma samu seba. Hoci okolie často vidí úspešne ukončenú liečbu, žena môže vo svojom vnútri prežívať smútok za telom, ktoré poznala pred diagnózou.

Mnohé ženy po liečbe rakoviny prsníka nehovoria len o fyzických následkoch ochorenia. Veľkou témou býva aj vzťah k vlastnému telu. Psychologické výskumy ukazujú, že ženy sa často stretávajú s pocitom straty ženskosti, neistotou vo vlastnej atraktivite či pocitom, že svoje telo už nevnímajú rovnako ako pred diagnózou. Zároveň sa u mnohých objavuje strach z návratu ochorenia, ktorý môže pretrvávať ešte roky po ukončení liečby (Sebri, Pravettoni, 2023).

Nie je preto prekvapením, že niektoré ženy hovoria vetu:

„Moje telo ma zradilo.“

A pritom práve táto veta si zaslúži možno najväčšie prehodnotenie.

Čo ak vás vaše telo nezradilo?

Keď sa choroba objaví vo vlastnom tele, je prirodzené cítiť hnev alebo sklamanie. Lenže pri pohľade späť sa možno oplatí položiť si inú otázku: “Čo všetko vaše telo počas liečby zvládlo?”

Zvládlo operáciu. Regenerovalo sa po zákroku. Vyrovnávalo sa s chemoterapiou aj rádioterapiou. Hojilo sa. Fungovalo aj v dňoch, keď ste mali pocit, že už nemáte silu pokračovať. Možno dnes nenesie rovnaké stopy ako pred niekoľkými rokmi. Ale práve tie stopy rozprávajú príbeh o odolnosti.

Prijatie vlastného tela po rakovine prsníka neznamená milovať každú jazvu alebo byť spokojná so všetkým, čo sa zmenilo. Znamená skôr naučiť sa pozerať na svoje telo s väčšou láskavosťou a menšou dávkou kritiky.

Keď prestanete svojmu telu veriť

Jednou z tém, o ktorej sa hovorí menej, je strata dôvery vo vlastné telo. Pred ochorením bolo telo pre väčšinu z nás samozrejmosťou. Dýchalo, regenerovalo sa, fungovalo na pozadí každodenného života a my sme nad ním nemuseli príliš premýšľať.

Po rakovine sa však situácia mení.

Mnohé ženy opisujú, že začnú svoje telo pozorovať oveľa intenzívnejšie. Každá nová bolesť, tlak alebo nezvyčajný pocit môže vyvolať obavy. Nie preto, že by boli precitlivené. Ale preto, že ich telo sa raz stalo miestom, kde sa objavila vážna choroba. Práve strach z návratu ochorenia patrí medzi najčastejšie psychologické výzvy žien po rakovine prsníka. Výskumy ukazujú, že tento strach môže pretrvávať aj niekoľko rokov po ukončení liečby a významne ovplyvňovať kvalitu života (Sebri, Pravettoni, 2023).

Postupné budovanie dôvery vo vlastné telo preto nie je len otázkou fyzického zdravia. Je to aj dôležitá súčasť psychického zotavovania. Znamená naučiť sa znovu vnímať telo nie ako zdroj neustálej hrozby, ale ako spojenca, ktorý si prešiel náročným obdobím a stále tu je.

Pohyb ako cesta späť k sebe

Práve v tomto procese môže zohrávať významnú úlohu pohyb. Mnohé ženy si pod cvičením predstavia chudnutie alebo návrat do formy. Po rakovine prsníka však môže mať pohyb oveľa hlbší význam. Nemusí byť cestou k výkonu. Môže byť cestou k dôvere.

Počas liečby sa telo často stáva objektom vyšetrení, zákrokov a kontrol. Pohyb pomáha zmeniť túto perspektívu. Umožňuje žene opäť svoje telo cítiť, vnímať a zažívať. A nejde len o subjektívny pocit.  Pohyb nepredstavuje len spôsob, ako si zlepšiť kondíciu. Podľa medzinárodných odporúčaní pre onkologických pacientov patrí medzi najúčinnejšie nefarmakologické nástroje na zvládanie únavy, zlepšenie kvality života, zníženie úzkosti a podporu psychickej pohody po liečbe rakoviny. Pravidelná fyzická aktivita zároveň pomáha ženám znovu objavovať dôveru vo vlastné telo a vnímať ho cez jeho schopnosti, nie iba cez zmeny, ktoré na ňom choroba zanechala (Campbell et. al., 2021).

Pohyb však ovplyvňuje viac než len fyzickú kondíciu. Z pohľadu psychológie a neurovied nám pomáha vytvárať nové skúsenosti s vlastným telom. Každá prechádzka, každé cvičenie či každý pohyb, ktorý zvládneme, vysiela mozgu informáciu, že telo je stále schopné fungovať, adaptovať sa a zvládať záťaž.

Keď telo prestaneme hodnotiť a začneme ho vnímať

To najzaujímavejšie však často nie je možné zachytiť v číslach.

Výskumy z oblasti psychoonkológie ukazujú, že ženy po rakovine prsníka často opisujú pohyb ako spôsob, ako znovu nadviazať kontakt so svojím telom. Nepomáha im len zlepšiť kondíciu, ale aj zmeniť spôsob, akým o svojom tele premýšľajú.

Namiesto otázky: „Ako vyzerám?“ , sa postupne objavuje nová otázka:

„Čo všetko moje telo ešte dokáže?“ A práve táto zmena perspektívy býva často jedným z najdôležitejších krokov na ceste k prijatiu vlastného tela.

Nemusíte sa vracať k tomu, kým ste boli

Po rakovine prsníka na seba ženy často vytvárajú tlak, aby boli opäť rovnaké ako pred diagnózou. Aby mali rovnakú energiu, rovnakú postavu alebo rovnaký život. Lenže možno nie je potrebné vracať sa späť.

Možno je zároveň dôležité pripomenúť si, že pohyb po rakovine prsníka nemusí vyzerať ako intenzívny tréning alebo návrat k výkonu. Niekedy má podobu krátkej prechádzky, jemného posilňovania, jogy alebo niekoľkých minút vedomého pohybu počas dňa. To, čo sa počíta, nie je dokonalosť ani pravidelnosť bez výpadkov. Dôležité je vytvárať si nové pozitívne skúsenosti s vlastným telom a objavovať, čo vám prináša radosť a pocit istoty.

Dôležité je nájsť si takú formu pohybu, pri ktorej sa budete cítiť dobre a bezpečne. Niektorým ženám vyhovujú skupinové cvičenia, iným prechádzky alebo tréning v pohodlí domova. Aj online platformy, ako je Fitshaker, môžu byť jedným zo spôsobov, ako si vytvoriť pravidelný pohybový návyk bez tlaku na výkon a s možnosťou prispôsobiť si cvičenie vlastným možnostiam.

Záver

Cesta k prijatiu vlastného tela po rakovine prsníka nebýva vždy jednoduchá. Sú dni, keď sa budete cítiť silná, a dni, keď sa znovu ozvú pochybnosti či smútok za tým, čo sa zmenilo. A oboje je v poriadku. Možno nejde o to vrátiť sa k žene, ktorou ste boli pred diagnózou. Možno ide o to spoznať samu seba nanovo – s väčšou láskavosťou, trpezlivosťou a rešpektom k tomu, čím ste si prešli.

Vaše telo dnes môže vyzerať inak ako kedysi. Možno nesie jazvy, ktoré tam predtým neboli. No zároveň nesie aj príbeh odvahy, odolnosti a sily. A práve ten si zaslúži, aby ste sa naň pozerali s rovnakou nežnosťou, akú by ste venovali niekomu, koho máte rada. Pretože vaše telo vás nezradilo. Celý čas sa snažilo robiť to najlepšie, čo vedelo. 💛

*Odporúčania v tomto článku sú určené pre ženy po ukončení liečby a nevzťahujú sa na pacientky v IV. štádiu ochorenia. Aj pre tieto pacientky je primeraná pohybová aktivita nesporne prínosná, pričom jej forma a intenzita však musia vždy reflektovať ich individuálne potreby a zdravotný stav.

Použité zdroje:

Sebri V, Pravettoni G. Tailored Psychological Interventions to Manage Body Image: An Opinion Study on Breast Cancer Survivors. Int J Environ Res Public Health. 2023 Feb 8;20(4):2991. doi: 10.3390/ijerph20042991. PMID: 36833684; PMCID: PMC9957299.

Campbell KL, Winters-Stone KM, Wiskemann J, May AM, Schwartz AL, Courneya KS, Zucker DS, Matthews CE, Ligibel JA, Gerber LH, Morris GS, Patel AV, Hue TF, Perna FM, Schmitz KH. Exercise Guidelines for Cancer Survivors: Consensus Statement from International Multidisciplinary Roundtable. Med Sci Sports Exerc. 2019 Nov;51(11):2375-2390. doi: 10.1249/MSS.0000000000002116. PMID: 31626055; PMCID: PMC8576825.