Najväčším darom je pre mňa deň bez bolesti.

Volám sa Silvia a mám 48 rokov. Postupne si plním svoje sny. Podarilo sa mi získať prácu, po ktorej som dlho túžila. Najdôležitejšou úlohou v mojom živote je však byť mamou. Moja dcéra má 24 rokov a je pre mňa nesmierne dôležitá. Domov mi napĺňa láskou aj môj malý zverinec – psík a mačky. Sú mojou každodennou radosťou a útechou.

Rakovina vstúpila do môjho života v roku 2017. V novembri 2024 sa ochorenie vrátilo a diagnostikovali mi metastázy v kostiach. Na takúto správu sa človek asi nikdy nedokáže úplne pripraviť. Musela som prijať novú realitu a učiť sa s ňou žiť.

Dnes pre mňa veľa znamenajú aj celkom obyčajné chvíle. Ráno otvoriť oči, nadýchnuť sa a privítať ďalší deň. Najväčším darom je deň bez bolesti. Moje bolesti totiž okolie často nevidí. To však neznamená, že nie sú prítomné. Dokážu ma vyčerpať a vziať mi veľa síl.

Veľkou oporou je môj priateľ. Stojí pri mne a nesmierne mi pomáha. Vedieť, že sú tu ľudia, ktorým na mne záleží a ktorí chcú byť so mnou, pre mňa znamená veľmi veľa.

A potom sú tu moje zvieratká. Sľúbila som im, že ich tu nemôžem len tak nechať. Som ich človekom, ich istotou. Ľuďom sa dá vysvetliť, čo sa deje. Zvieratká tomu nerozumejú – poznajú našu prítomnosť, hlas a blízkosť. Aj láska k nim mi dáva chuť byť tu ďalej.

V srdci nosím ešte jedno veľké prianie. Túžim po urovnaní vzťahu so svojou jedinou dcérou. Veľmi mi na nej záleží a nádej, že si k sebe znovu nájdeme cestu, je pre mňa dôležitá.

Premýšľam aj o chvíľach, o ktorých sa nehovorí ľahko. Ak raz príde čas odísť, priala by som si byť obklopená svojimi blízkymi. Ľuďmi, ktorým na mne naozaj záleží. Cítiť ich lásku a vedieť, že nie som sama.

Ženám, ktoré žijú s podobnou diagnózou, by som chcela odkázať, aby si uchovali nádej. Ja ju nachádzam aj vo vývoji medicíny a vo viere, že prídu ďalšie možnosti liečby. Pomáha mi mať sa na čo tešiť, koho milovať a pre koho tu byť. A vážiť si chvíle, keď mi je dobre.