Kategória: Novinky, Podujatia
16. novembra 2026

Nová analýza z Ministerstva zdravotníctva ukazuje, že pri diagnostike, liečbe a prežívaní záleží na tom, kde žena žije.

Na rakovinu prsníka ochorie na Slovensku každý rok približne 3 700 žien. Nová analýza Inštitútu zdravotných analýz Ministerstva zdravotníctva SR (IZA) ukazuje, že ich cesta od prvého vyšetrenia po život po liečbe dnes nevyzerá všade rovnako.

Analýzu „Rakovina prsníka v dátach“ predstavila Veronika Rybanská z IZA v úvodnej diskusii Kongresu BC 2026 vo Vyhniach. Prechádza celou cestou pacientky – od skríningu cez diagnostiku a liečbu až po sledovanie po jej skončení. Jej hlavný odkaz je jasný: kľúčom k lepším výsledkom nie sú len nové lieky či prístroje, ale koordinovaná sieť pracovísk, meranie kvality a pacientka, ktorá na svojej ceste nie je sama.

Rakovina prsníka na Slovensku v číslach

Rakovina prsníka je najčastejším zhubným nádorovým ochorením žien na Slovensku a jej výskyt dlhodobo rastie.

UkazovateľHodnota
Nové pacientky (2023)3 666
Ženy žijúce s diagnózoupribližne 36 000
Úmrtia ročnepribližne 1 000
Priame náklady zdravotného poistenia (2022)78,1 mil. €

Vekovo štandardizovaná incidencia sa od roku 1996 zvýšila zo 46 na takmer 70 prípadov na 100 000 obyvateľov. Úmrtnosť za ten istý čas klesla len mierne, zo 17 na 14 na 100 000.

V európskom porovnaní vychádza Slovensko nepriaznivé. Podľa údajov Eurostatu za roky 2016 – 2021 majú regióny Západné Slovensko a Bratislavský kraj najvyššiu vekovo štandardizovanú úmrtnosť na rakovinu prsníka spomedzi všetkých regiónov EÚ a Veľkej Británie – približne 26 úmrtí na 100 000 obyvateľov ročne. V regiónoch s najnižšou úmrtnosťou je to približne 11 až 12.

Skríning: problémom nie je vzdialenosť

Na preventívnu mamografiu chodí viac žien, než ukazujú čísla organizovaného programu, no stále je to len o niečo viac než polovica. Analýza preto započítala aj vyšetrenia mimo preverených pracovísk:

Čo sa započítaPokrytie žien
Len preverené skríningové pracoviská14 – 23 %
Preverené aj nepreverené pracoviská49 – 51 %
Vrátane odhadu „šedého skríningu“56 – 58 %

Ročne ide približne o 205 000 žien. Najvyššia účasť je vo veku 50 – 54 rokov. Krajiny ako Slovinsko či Nórsko pritom pri porovnateľnom počte mamografov dosahujú účasť 75 – 80 %.

Dostupnosť pracovísk hlavnou bariérou nie je. Takmer 80 % obcí má preverené pracovisko do 30 minút jazdy a viac než 90 % do 40 minút. Dlhší dojazd účasť znižuje, no viac mamografov samo osebe situáciu nezmení.

Oveľa výraznejšie sú socioekonomické rozdiely:

  • V obciach s najvyšším príjmom je účasť o 4 – 5 percentuálnych bodov vyššia než v obciach s najnižším.
  • V obciach s vysokou nezamestnanosťou je nižšia približne o 5 bodov.
  • V obciach s kumuláciou sociálneho znevýhodnenia je nižšia až o 16 bodov.

IZA zdôrazňuje, že ide o výsledky na úrovni obcí, ktoré zachytávajú kombináciu bariér – od zdravotnej gramotnosti po spôsob pozývania a objednávania.

Samostatným problémom sú ženy s vysokým rizikom, napríklad s genetickou záťažou alebo rodinnou anamnézou. Systém ich dnes aktívne nevyhľadáva.

Čo navrhuje analýza: adresné pozývanie žien a pripomínanie, jednotné a jednoduché objednávanie, zrozumiteľná komunikácia, navigácia pacientok v znevýhodnených oblastiach a sledovanie účasti na úrovni okresov. Potenciál má aj skríning cez víkend pre pracovne vyťažené ženy.

Diagnostika: tu sa stráca najviac času

Najviac času sa na ceste pacientky stráca medzi pozitívnou mamografiou alebo prvým príznakom a potvrdenou diagnózou. Lehoty od mamografie po biopsiu a ďalšie vyšetrenia nie sú záväzné a medzi jednotlivými krokmi sa čaká týždne. Európsky štandard EUSOMA pritom odporúča najviac 6 týždňov od mamografie po začiatok liečby.

Analýza pomenováva konkrétne prekážky:

  • Vyšetrenie HER2: rádiológ ho nemôže indikovať a poisťovne ho limitujú. Odporúčaný postup sa preto nedá vždy dodržať a začiatok liečby sa odkladá.
  • Staging: každé pracovisko posiela pacientky na CT podľa iných pravidiel.
  • Genetika: chýbajú jasné kritériá a využívanie genetických vyšetrení sa medzi okresmi výrazne líši.
  • Podpora: pri oznámení diagnózy pacientka nedostane kontakt, kam sa môže obrátiť o pomoc.

Čo navrhuje analýza: záväzné lehoty najviac 14 – 21 dní od pozitívnej mamografie po výsledok, možnosť rádiológa indikovať biopsiu aj HER2, úhradu HER2 aspoň päťkrát ročne, jednotné kritériá pre staging a genetiku. A to, aby každá pacientka pri oznámení diagnózy dostala kontakt na pacientsku organizáciu.

Liečba: roztrieštená sieť a rozdiely medzi krajmi

Karcinóm prsníka na Slovensku operuje 47 pracovísk, no len 9 z nich má aspoň 150 pacientok ročne. Šesť najväčších centier pritom vykonáva 55 % všetkých operácií. Európske štandardy spájajú väčší počet výkonov s vyššou kvalitou a menším počtom reoperácií a komplikácií.

Analýza upozorňuje aj na ďalšie slabé miesta:

  • multidisciplinárne konzílium nie je všade v plnom zložení,
  • pacientku na jej ceste nikto systematicky nesprevádza,
  • limity úhrad obmedzujú výkony v skúsených centrách a posúvajú pacientky do menších,
  • paliatívna a podporná starostlivosť nie je rovnako dostupná vo všetkých regiónoch,
  • chýba systémová podpora akademického výskumu a klinických skúšaní.

Rozdiely sa ukazujú aj v prežívaní. Päť rokov po diagnóze žije v Bratislavskom kraji približne 90 % žien, v ostatných krajoch 82 – 86 %. Podľa IZA tieto rozdiely nevysvetľuje účasť na skríningu. Príčin môže byť viac a bez systémového merania kvality ich dnes nevieme presne pomenovať.

Čo navrhuje analýza: po vzore Česka definovanú sieť komplexných onkologických centier s nadväznými regionálnymi pracoviskami, povinné predoperačné konzílium, financovaných koordinátorov pacientok vo veľkých centrách, jednotné postupy podľa ESMO a úhradu operácií v centrách s aspoň 150 pacientkami ročne (s prechodným obdobím).

Po liečbe: pacientke chýba plán

Po skončení liečby pacientka päť rokov chodí na kontroly k onkológovi a potom prechádza k všeobecnému lekárovi. Jednotný plán sledovania podľa rizika však chýba a rehabilitácia, psychologická podpora či pomoc s návratom do práce nie sú dostupné v každom kraji.

Čo navrhuje analýza:

  1. jednotný harmonogram kontrol podľa ESMO a NCCN, prispôsobený riziku pacientky,
  2. písomný plán sledovania pre pacientku aj všeobecného lekára,
  3. rehabilitáciu, psychológa, kúpeľnú liečbu a podporu návratu do práce v každom kraji,
  4. rýchlu cestu späť do centra, kde sa pacientka liečila, ak sa ochorenie vráti,
  5. pravidelný zber skúseností pacientok a údajov o kvalite ich života (PREMs a PROMs).

Kvalita sa dnes nemeria

Jedno zo zásadných zistení analýzy znie: údaje o kvalite onkologickej starostlivosti sa na Slovensku dnes nevyhodnocujú ani nezverejňujú. Bez nich nevieme, kde systém funguje dobre a kde treba zasiahnuť.

Analýza preto navrhuje, aby úlohu koordinačného uzla prevzal Národný onkologický inštitút (NOI), v súlade s Národným onkologickým programom:

  1. Ukazovatele kvality pre každú časť cesty pacientky podľa európskych štandardov EUSOMA a ESMO.
  2. Odborné pracovné skupiny pod vedením NOI, ktoré definujú štandardy a postupy.
  3. Jednotný zber údajov v nemocničných systémoch.
  4. Pravidelné vyhodnocovanie a zverejňovanie výsledkov.
  5. Akreditácia centier vlastným procesom alebo cez európske projekty (EUnetCCC).
  6. Koordinátori cesty pacientky na národnej úrovni aj v regiónoch.

Zlepšenie sa môže prejaviť aj v nákladoch. Pri priamych nákladoch 78,1 mil. € ročne by už 5 % zlepšenie predstavovalo približne 3,9 mil. € ročne. IZA však zdôrazňuje, že ide o ilustračný scenár – hlavným prínosom je vyššia kvalita, bezpečnosť pacientok a menšie rozdiely medzi regiónmi.

Čo to znamená pre pacientky

Analýza IZA potvrdzuje to, o čom pacientky hovoria roky: kvalitná liečba nie je len o správnom lieku, ale aj o tom, ako rýchlo sa k nej žena dostane, kto o nej rozhoduje a či ju na tejto ceste niekto sprevádza. Každá žena si zaslúži rovnako kvalitnú starostlivosť, nech žije kdekoľvek na Slovensku.

V OZ Amazonky budeme tieto zistenia využívať v našej práci a pri rokovaniach s odborníkmi aj inštitúciami. Budeme presadzovať, aby pacientky dostávali pri oznámení diagnózy kontakt na podporu, aby ich na ceste sprevádzal koordinátor a aby sa ich skúsenosti stali súčasťou merania kvality. Pacienti patria k stolu, kde sa o onkologickej starostlivosti rozhoduje.

Čo môžete urobiť vy:

  • Keď vám príde pozvánka na mamografiu, choďte. Pre ženy od 45 do 74 rokov je zadarmo, raz za dva roky.
  • Pripomeňte to mame, sestre, kamarátke.
  • Ak nahmatáte hrčku alebo zaznamenáte inú zmenu, nečakajte a choďte k lekárovi.
  • Ak ste pacientka a potrebujete podporu, ozvite sa nám.

Zdroje

  • IZA MZ SR: Rakovina prsníka v dátach. Prezentácia V. Rybanskej, Kongres BC 2026, Vyhne, 11. 11. 2026.
  • IZA MZ SR: Regionálne a socioekonomické rozdiely v účasti na skríningu rakoviny prsníka, 2026.
  • Eurostat: vekovo štandardizovaná úmrtnosť na rakovinu prsníka v regiónoch NUTS2, 2016 – 2021 (cit. v prezentácii IZA).