Rakovina mi nevzala chuť do života
Volám sa Andrea, mám 55 rokov. Rakovina mi zobrala prácu a výrazne zasiahla do života, ale nevzala mi chuť žiť. A to je pre mňa najdôležitejšie. Pred tromi rokmi mi diagnostikovali rakovinu prsníka. Nádor bol malý, nepodarilo sa ho nahmatať ani mne, ani môjmu gynekológovi. Odhalila ho až preventívna mamografia, na ktorú som pravidelne chodila každé dva roky. Nasledovala operácia prsníka, ožarovanie a hormonálna liečba. Verila som, že najťažšie mám za sebou. Prvé kontrolné CT však prinieslo správu, ktorú nechce počuť žiadna žena – metastázy v kostiach. Neskôr sa objavili aj v pečeni.
Najťažšie bolo prijať, že ide o ochorenie, ktoré dnes nie je možné úplne vyliečiť. Postupne som však pochopila, že aj s metastatickou rakovinou prsníka sa dá žiť. Inak, ale žiť. Dnes absolvujem pravidelné kontroly na onkológii, rôzne vyšetrenia a liečbu, ktorá so sebou prináša aj vedľajšie účinky. Chorobu na mne navonok nevidno, no je súčasťou môjho každodenného života. Pripomína sa mi rôznymi spôsobmi a ovplyvňuje mnohé rozhodnutia.
Ľudia mi často hovoria: „Musíš bojovať.“ Ja to však cítim inak. S rakovinou nebojujem. Ja s ňou žijem. Snažím sa prežiť každý deň čo najlepšie, tešiť sa z prítomnosti a byť tu čo najdlhšie pre seba aj pre svojich blízkych.
Veľkou oporou je pre mňa môj manžel a komunita OZ Amazonky, ku ktorej sa hrdo hlásim. Stretla som tu ženy, ktoré ma inšpirujú svojou odvahou, humorom a schopnosťou žiť naplno aj napriek náročnej diagnóze.
Silu nachádzam v prírode, v pohybe, v cestovaní a v stretnutiach s ľuďmi, ktorých mám rada. Naučila som sa tešiť z maličkostí, ktoré som kedysi možno prehliadala. Samozrejme, sú dni, keď si poplačem. Ale oveľa častejšie sa smejem, spievam, tancujem a hľadám dôvody na radosť.
Metastatická rakovina prsníka mi ukázala, aká vzácna je prítomnosť. Preto sa už nesnažím žiť v minulosti ani nečakám na ideálnu budúcnosť. Snažím sa žiť tu a teraz.
Ak by som mala niečo odkázať ostatným ženám, bolo by to: starajte sa o svoje zdravie a nepodceňujte prevenciu. A všetkým ostatným by som chcela pripomenúť, aby si vážili život, boli k sebe láskaví, tolerantní a empatickí.