Učím sa, že aj málo stačí

Volám sa Petra, mám 44 rokov a som nielen mama, ale aj partnerka, dcéra, sestra, sesternica a kamarátka. Môj život tvoria moji blízki, naše obyčajné dni, radosť aj starosti. A od septembra 2023 je jeho súčasťou aj rakovina prsníka. Už pri diagnóze som mala metastázy v pľúcach, pečeni a kostiach. V roku 2025 sa objavili aj v mozgu.

Môj bežný deň sa začína starostlivosťou o našich chlapcov, Maxíka a Theuška. Raňajky, desiata, všetko nachystať. V poslednom čase ma častejšie zastupuje môj muž Janík, najmä keď sa mi nedarí vstať. Potom prichádza na rad náš nový chlpatý člen rodiny Tayca a domácnosť. Práčka, umývačka a stále dookola.

Keď môžem, idem na prechádzku. Snažím sa na chvíľu zastaviť, dýchať a obrátiť tvár k slnku. Počúvam vtáčiky, pozerám sa na rozkvitnuté stromy a užívam si tú zeleň. Tú milujem. Práve v takýchto chvíľach si uvedomujem, že som tu. V prítomnom okamihu.

Keď volá práca, idem aj tam. Chodím do nej rada, pretože máme skvelý tím. Potom sa začína naše rodinné „taxikárčenie“ – odviezť deti na krúžky a zase ich vyzdvihnúť. S mužom sa vieme dobre zosúladiť. Už dávno to nie je len o mne a mojom naháňaní. Je to o nás. A občas aj o susedovi. Za túto pomoc som veľmi vďačná.

Najviac mi pomáha spomaliť. Poďakovať sa za to, že môžem. Že som vstala a som tu ďalší deň. Chcem ho využiť, ale zároveň sa učím nevyčítať si, keď nezvládnem všetko, čo si moja hlava naplánovala. Uvedomiť si, že aj málo stačí. A niekedy nemusím urobiť vôbec nič. To bol a stále je pre mňa jeden z najťažších procesov.

Som na seba pyšná, že som začala znovu cvičiť. Dvakrát do týždňa na polhodinku s fyzioterapeutom. Ten pocit potom je neopísateľný. Pocit pred cvičením a počas neho už taký úžasný nie je, ale aj to k tomu patrí.

Najväčšiu silu mi dávajú moji najbližší. Chcem vidieť svoje deti vyrastať a svojho muža čo najdlhšie „nervovať“. Aj humor má v našom živote svoje miesto.

Ostatným ženám by som chcela povedať: každá sme iná. Neporovnávajme sa. Keď potrebuješ plakať, plač. Keď nevládzeš, oddychuj. Ak nemáš silu odpisovať na správy alebo zdvíhať telefón, nemusíš. Dopraj si čas bez výčitiek.

Predovšetkým však na to nezostávaj sama. Obklopuj sa ľuďmi, ktorí ti dávajú podporu, lásku a pochopenie. Ľuďmi, pri ktorých môžeš povedať, ako ti naozaj je.

Nemusím zvládnuť všetko, čo si moja hlava naplánovala. Aj málo stačí. A keď potrebujem oddychovať, nemusím si to vyčítať.