Ako pomôcť s návratom do práce po dlhodobej liečbe?
Veľmi zjednodušene by sme mohli povedať, že v priemere každý z nás strávi niekoľko rokov pracovného života s nejakou formou zdravotného obmedzenia, a zároveň to, že na strane zamestnávateľov je potreba privítať zamestnancov po maródke okamžite, ako sa cítia dosť silní na návrat.
Opustime teraz štatistiku a pozrime sa na reálny život.
Na to, aby sa človek po prekonaní ťažkej choroby úspešne vrátil do práce potrebuje prekonávať bariéry ktoré pred neho kladie jeho zdravotný stav a žiaľ, aj bariéry na trhu práce.( Tieto sú zvlášť výrazné pre starších ľudí, ktorí si vo všeobecnosti ťažšie hľadajú nové zamestnanie.) Po chorobe ľudia prehodnocujú svoje priority, cítia sa krehkí, niekedy musia častejšie navštevovať lekára, alebo zo začiatku nezvládajú plnú záťaž. Dlhodobou liečbou sú vyčerpaní fyzicky, psychicky aj finančne. Často bojujú s nedostatkom informácií o svojich právach a predstava návratu do práce môže byť stresujúca. Potrebujú podporu a povzbudenie.
Ako ju vieme zabezpečiť?
Zo strany štátu existuje legislatíva ktorá zamestnancovi chráni pracovné miesto počas maródky, a zvýhodňuje zamestnávateľov ktorí zamestnávajú ľudí so zníženou pracovnou schopnosťou. Potiaľto je to jednoduché. Ako dlho môže práceneschopnosť trvať, kedy si už treba podať žiadosť o posúdenie zníženia pracovnej schopnosti (takzvaná invalidita), koľko posudzovanie má trvať a koľko skutočne trvá, aký môže byť súbeh práce a invalidného dôchodku, aká je podpora pre živnostníkov a tisíc ďalších otázok, ktoré priebežne vznikajú sa odpovede hľadajú ťažšie. Viac ako 80% respondentov môjho výskumu uviedlo že zo strany štátnych inštitúcií nemali dostatok informácií, prípadne ich museli prácne dohľadávať. Ocenili by, ak by mohli získať všetky relevantné informácie na jednom mieste, v čo najjednoduchšej forme. Čiastočne v tomto pomáhajú občianske združenia a pacientské organizácie, nemôžu však suplovať úlohu štátu, ktorý má pre tento účel vybudovaný rozsiahly aparát. Na strane zamestnávateľov je dôležité vytvoriť pre návrat bezpečné prostredie. Lídri mnohokrát nevedia ako komunikovať náročné témy a ako sa v danej situácii zachovať. Veľmi by pomohlo nastavenie štandardov ktoré by ich touto situáciou previedli.
Základom je priama a otvorená komunikácia počas celej doby liečby. Zamestnanec tak cíti podporu svojho lídra a vie, že sa na neho nezabudlo. Líder je zas priebežne informovaný o tom, ako sa zamestnancovi vyvíja zdravotný stav a vie predpokladať, koľko bude liečba trvať a kedy sa zamestnávateľ plánuje vrátiť. Samozrejme, tam kde sa to dá, návrat môže byť aj postupný, mnoho zamestnancov by aspoň zo začiatku preferovalo skrátenú pracovnú dobu, občasný home office, prípadne inú formu flexibility. Niekedy pomôžu aj drobnosti, napríklad kancelária na prízemí, lebo v budove nie je výťah, alebo tiché miesto na odpočinok počas krátkej prestávky.
Zvlášť na začiatku by mal byť zamestnávateľ schopný akceptovať kolísanie výkonu a podporiť zamestnanca v nábehu. Potreby závisia od konkrétnej diagnózy, a zamestnanec o nich dokáže hovoriť iba v prostredí dôvery. Na druhú stranu, zamestnávateľ musí byť schopný jasne komunikovať, čo môže poskytnúť a čo už naopak nebude možné nebude, aby všetky očakávania a dohody boli jasné a mohli byť dodržané.
Ďalšou dôležitou úlohou manažérov je riešenie kompetenčných sporov a konfliktov ktoré po návrate z dlhodobej liečby na pracovisku vznikajú prekvapivo často. Ak bola práca počas neprítomnosti zamestnanca rozdelená, prípadne za neho bola prijatá náhrada, niektorí kolegovia môžu cítiť ich návrat ako ohrozenie a vedome alebo podvedome vytvárajú konflikt. Tu musí manažér striktne nastaviť pravidlá a vyžadovať ich dodržiavanie, inak sa mu to vráti v zlej pracovnej atmosfére.
Možno to celé vyzerá zložito ale je to hra s nenulovým súčtom. Na úspešnom návrate do práce po dlhodobej chorobe benefituje pacient, zamestnávateľ aj spoločnosť. Preto dáva zmysel venovať tejto téme výrazne viac pozornosti ako sa jej aktuálne dostáva.
Autorka je koučka Mariana Richtáriková, článok vznikol na základe jej spolupráce s OZ Amazonky, kde pomáha ženám po zvládnutí rakoviny prsníka zvládnuť aj prekážky súvisiace s následným návratom do práce.