Nikdy som si nemyslela, že raz budem písať svoj príbeh ako súčasť profilu v skupine na podporu žien s rakovinou prsníka. Vždy som bola tá, čo zvláda všetko. Marketingová riaditeľka v IT priemysle, mama neurodivergentného syna, žena v neustálom pohybe. Ale rakovina sa nepýta, či máš čas. Vtrhne do tvojho života nepozvaná a všetko zmení.
V lete 2024 som si nahmatala hrčku a ako 36ročnej mi diagnostikovali rakovinu prsníka typu Triple Negative, a to hneď v 3.štádiu – a bolo to ako rana pod pás. Môj život dovtedy sa točil okolo rodinných aktivít, detských krúžkov, času vonku, pracovných porád a projektov… a zrazu som čelila chemoterapii, mastektómií, rádioterapii, imunoterapii, nekonečným odberom krvi, CT vyšetreniam a všetkému, čo s tým súvisí – fyzicky aj psychicky.
Ale odmietla som nechať sa rakovinou definovať.
Mám malého syna, ktorý mi každý deň dodáva silu. Je zvedavý, šikovný, múdry, plný lásky. Má Aspergerov syndróm a ADHD – a práve nastupoval do školy, keď som začala liečbu. Musela som mu to všetko vysvetliť spôsobom, ktorému rozumie. Jedného dňa po chemoterapii mi pohladil hlavu a povedal, že moje vlasy sú ako ježko s jemnými pichliačmi. A zrazu sa všetko zdalo byť trochu ľahšie. Jeho úprimnosť a láska ma držali nad vodou aj v tých najťažších chvíľach.
Uvedomila som si, že nechcem len prežiť – chcem to celé premeniť na niečo zmysluplné. Stala som sa členkou Amazoniek, kde som stretla úžasné ženy, ktoré mi moju cestu s rakovinou nesmierne uľahčili – svojou podporou, skúsenosťami a obrovským srdcom.
Postupne som začala pomáhať, kde sa dalo – na regionálnych stretnutiach, šíriť osvetu na sociálnych sieťach a písať blogy pre Amazonky. Taktiez som sa stala certifikovanou edukátorkou v oblasti zdravia prsníkov a ambasádorkou pre Know Your Lemons. Začala som zdieľať svoj príbeh na sociálnych sieťach, podporovať iné ženy a šíriť povedomie o rakovine prsníka. Na svojom Instagrame spájam dva dôležité svety: boj s rakovinou a krásne, náročné dni pri výchove neurodivergentného dieťaťa.
Rakovina ma zmenila, ale nezastavila. Spravila ma odvážnejšou, úprimnejšou, odhodlanejšou. Rozprávam svoj príbeh, aj keď to nie je ľahké – pretože viem, že niekto tam vonku ho možno práve potrebuje počuť.
Odkedy som začala hovoriť o svojom boji s rakovinou, viaceré kamarátky mi napísali, že práve vďaka tomu konečne išli na prehliadku alebo si spravili samovyšetrenie. Jednej z nich takto našli rakovinu v 0. štádiu a podarilo sa ju rýchlo vyliečiť. Ďalšej ju našli v 2. štádiu a potrebovala chemoterapiu aj operáciu – no stále to bolo včas. To ma len utvrdilo v tom, že má zmysel rozprávať svoj príbeh – autenticky a tak, ako to naozaj je.
Som hrdá, že som Amazonka. Hrdá, že patrím medzi ženy, ktoré sa nevzdávajú.
Toto je môj príbeh. A ešte zďaleka nie je na konci.