Nebojujem. Žijem.

Som Klaudia. Som žena, mama a Amazonka. Milujem život a malé radosti. Už dva roky žijem s metastatickou rakovinou prsníka. Na prvý pohľad to na mne možno nevidno. Môžem vyzerať zdravo, usmievať sa a viesť celkom bežný deň. Každý deň však užívam liečbu, ktorá mi pomáha žiť ďalej.

O metastatickej rakovine prsníka sa podľa mňa stále hovorí málo. Pritom som súčasťou komunity žien, ktoré sa s touto diagnózou učia žiť. Máme svoje rodiny, vzťahy, priania a plány. Aj ja chcem byť tu pre svojich blízkych a robiť veci, ktoré mám rada.

Keď hovorím o svojom živote s rakovinou, slovo boj mi nie je blízke. Nechcem svoj život vnímať ako niečo, čo môžem vyhrať alebo prehrať. Ja žijem. S diagnózou, s liečbou, s ťažkosťami aj s radosťou. Každý ďalší deň je pre mňa vzácny. Aj malé veci dokážu priniesť chvíle, pre ktoré má zmysel tešiť sa na zajtra.

Moje telo toho prešlo veľa. Operáciou, chemoterapiou, rádioterapiou aj hormonálnou liečbou. Lieky, injekcie, odbery, zobrazovacie vyšetrenia či biopsie sa stali súčasťou môjho života. Liečba mi pomáha, zároveň je však pre moje telo náročná.

Sú tu každodenné bolesti, niekedy také silné, že ma obmedzujú. Únava a vedľajšie účinky, ktoré ľudia okolo mňa nevidia. Hlava by chcela, ale telo niekedy jednoducho nevládze. Učím sa prijímať, že má dnes iné tempo, než by som si priala.

A potom sú tu prebdené noci, panické ataky a strach, ktorý ma niekedy celkom ochromí. Najťažšia je neistota. Nevedieť, čo prinesú ďalšie dni. Myslieť na to, že tu raz nebudem. Najviac ma bolí predstava, ako by moju stratu prežívalo moje dieťa a ako by sa učilo žiť bezo mňa. Aj tieto myšlienky patria k môjmu životu, hoci o nich nie je ľahké hovoriť.

Nemusím byť stále silná. Potrebujem mať priestor aj na strach, smútok a dni, keď mi nie je dobre. Vtedy mi najviac pomáha blízkosť a rozhovor s niekým, kto ma počúva a nesnaží sa hneď všetko napraviť.

Vety ako „Buď silná“, „Bojuj“ či „Určite všetko dobre dopadne“ často prichádzajú s dobrým úmyslom. Mne však viac pomôže, keď je niekto jednoducho pri mne. Keď môžem povedať, ako mi naozaj je, bez toho, aby som musela pôsobiť statočne alebo pozitívne.

Veľmi dlho som sa v tom všetkom cítila sama. Psychológ mi bol nápomocný, ale osobitné porozumenie som našla medzi Amazonkami, ktoré tiež žijú s metastatickou rakovinou prsníka. Ich príbehy mi dali nádej vo chvíľach, keď som ju strácala.

S nimi nemusím všetko vysvetľovať. Poznajú neistotu, obavy aj tie zvláštne chvíle, keď sa smejeme cez slzy. Môžeme sa rozprávať otvorene a zdieľať skúsenosti. Veľa pre mňa znamená počúvať ženy, ktoré s ochorením žijú už roky. Aj cez náročné obdobia sú tu, so svojimi blízkymi. V ich príbehoch nachádzam nádej aj pre seba.

Moderná liečba pre mňa znamená čas. Čas byť mamou, byť so svojou rodinou a vytvárať spoločné spomienky. Potrebujem dostupnú a účinnú liečbu, ktorá mi dá šancu žiť čo najdlhšie a čo najlepšie.

Ľuďom, ktorí rozhodujú o jej dostupnosti, by som chcela pripomenúť, že za každým rozhodnutím je skutočný človek. Jeho rodina, vzťahy a nádej. Som dcéra, mama, partnerka a priateľka. Moje miesto na tomto svete má zmysel. Stojím za to, aby som mala prístup k liečbe a čo najviac času so svojimi blízkymi.

Každá spoločná chvíľa sa počíta. Môžem byť s ľuďmi, ktorých milujem, robiť to, čo mám rada, a vytvárať spomienky. Metastatická rakovina je súčasťou môjho života. A ja svoj život žijem ďalej.