Liečba na čakačke. Ako ju rozhýbať?

Začína to v ambulancii: keď je liek, ale nie prístup

MUDr. Marian Streško, PhD., onkológ poznamenal onkologickým ochorením dnes už trpí 35 percent a 25 percent žien.  “Nebavíme sa teda o ochorení, ktoré nie je časté, ktoré sa nás netýka.”

Podľa Streška je problém aj v tom, že Slovensko má jednu z najkraších dôb prežívania na onkologické ochorenia v rámci Európskej únii. “V priemere žijeme o 3,5 roka kratšie než vyspelé európske krajiny.”

Jedným z dôvodov je podľa neho aj nedostupnosť onkologickej liečby, hlavne v časných klinických štádiách. Kritizuje preto aj fakt, že do kategorizačných komisií, ktoré rozhodujú o dostupnosti takýchto liekov nie sú prizývaní ľudia z odborných spoločností.

“Kategorizujú sa tak lieky, ktoré z pohľadu nás onkológov, nie sú až také dôležité. Lebo sa nás nikto nepýta,” upozornil.

Pacientky v neistote: „Čakáme. Ale dokedy?“

Dominika Kormanová, predsedníčka OZ Amazonky,  zdieľala výpovede žien, ktoré sú po diagnostikovaní rakoviny prsníka odkázané na liečbu, ktorá je na Slovensku nedostupná. Aj keď liek existuje a je schválený v EÚ, nie je hradený. Neistota spojená s tým, či a kedy sa k nemu pacientka dostane, zvyšuje už aj tak obrovskú psychickú záťaž.

“Ak liek existuje, je účinný a bezpečný, a pacientka naň stále nemá prístup, nezlyháva medicína, ale systém. Nechceme byť tichými svedkami neprítomnosti riešení – chceme byť partnermi pri ich hľadaní. Preto dnes nehovoríme o číslach, ale o dôstojnosti a kvalite života.”

Zbierky namiesto systému: riešenie pre niektorých, nie pre všetkých

Zbierky na lieky a liečbu sú často poslednou nádejou – no nemali by byť prvým riešením.

“Na Donio denne vidíme, čo sa stane, keď nefunguje systém: ťažko chorí ľudia musia namiesto liečby bojovať o pozornosť a podporu verejnosti. Rodina s chorým členom často príde o časť príjmu, zápasí s bežnými výdavkami a ešte k tomu zháňa peniaze na lieky či liečbu. Podobné príbehy nájdete aj na ludialudom.sk, dakujeme.sk alebo sociálnych sieťach, kde zúfalí ľudia zverejňujú čísla účtov a prosia o pomoc. Preto popri solidarite potrebujeme aj odvahu hovoriť o systémových zmenách – a trvať na riešeniach, ktoré zabezpečia, že prístup k liečbe nebude závisieť od šťastia, známostí ani dobročinnej výzvy,” upozorňuje Zuzana Suchová z Donio.sk.

Simona Stískalová: Potrebujeme systém, ktorý počíta s ľuďmi

Simona Stískalová z Platformy pomáhajúcich organizácií – nezabudnutí.,nadviazala na predchádzajúce vystúpenia s výzvou na spoluprácu všetkých zainteresovaných strán. Zdôraznila, že systém hodnotenia liekov musí byť nielen udržateľný, ale i transparentný, dôveryhodný a otvorený aj pacientskym hlasom.

„Nechceme hľadať nepriateľa. Chceme hľadať riešenie. Potrebujeme systém, ktorý bude fungovať nielen ekonomicky, ale aj ľudsky. So zapojením pacientov aj organizácií, ktoré ich každodenne zastupujú.“

Zároveň vyjadrila pripravenosť Platformy rokovať o tejto téme s predstaviteľmi štátu „Sme pripravení rokovať aj s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom, ktorý už pri našom rokovaní o hospicovej starostlivosti ukázal, že mu záleží na ľuďoch a hľadá riešenia v ich prospech.“

Občianska spoločnosť: pravidlá musia vznikať v spolupráci

Na záver vystúpil Filip Vagač z Platformy pre demokraciu, ktorý pripomenul, že občianska spoločnosť chce byť aktívnym partnerom v hľadaní riešení. Ak má vzniknúť nový, dôveryhodný a funkčný systém úhrad nových liekov, musí byť výsledkom otvoreného dialógu medzi odborníkmi, pacientmi, štátom a verejnosťou.

“Spolupráca zo štátom je vo viacerých oblastiach kritická. Sme za to, aby sa spoločné riešenia tvorili vo vzájomnom dialógu. V tak dôležitej a kritickej oblasti, akou je lieková politika štátu chceme vyzvať Ministerstvo zdravotníctva SR k zmene. Neziskové organizácie sú pripravené priložiť ruku k dielu a podielať sa na lepšom nastavení verejných politík. Veríme. že sa tak udeje v krátkom čase,” dodal Filip Vagač, programový riaditeľ Platformy pre demokraciu a bývalý splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti.