Môj sen je obyčajne neobyčajný. Byť zdravá, žiť, tvoriť, ľúbiť, smiať sa, plakať, tancovať, spievať a robiť všetky tie krásne veci, ktoré život ponúka. Aké jednoduché…že?
Písal sa rok 2009 a ja som mala 37 rokov, úžasnú rodinu, prácu, sny, plány…. a hrčku v prsníku. 7. apríla 2009 som prvýkrát vstúpila na onkologické oddelenie. Šok riadny, život sa mi rozsypal namilión kúskov, no ja som si povedala, že si ich budem pomaly zliepať do krásnej mozaiky a ….
V roku 2009 som nemala žiadne informácie – čo môžem, čo nie, ako dlho tu budem? Čo je to chemoterapia? Ožarovanie? Epitéza? Môžem ísť na turistiku? Môzem byť s deťmi počas liečby? Čo môžem jesť? Môžu ma prepustiť z práce? Kopu otázok a odpoveď žiadna….. hrozná situácia, ale mala som šťastie na úžasných ľudí, lekára aj zdravotné sestry, ktorí mi na tej ceste mojim životom pomáhali a nevzdávali sa, keď ja som to vzdávala, držali ma stále nad vodou.
Hlavou sa mi stále dookola preháňali otázky, že prečo ja? Komu som čo spravila? Veď to určite poznáte….
V tom čase sa ukázala i sila priateľstva a mnohí “priatelia” vtedy odo mňa ušli ! Tí, ktorým som nebola ľahostajná, tí ozajstní “priatelia” so mnou ostali a dodávali mi sily žiť ďalej.
…nakoniec som si povedala, že radšej ja ako deti a rakovinu som prijala… je mojou súčasťou a rešpektujem ju aj keď raz za čas sa mi pripomenie..
A ako sa mi pripomína?
Prognóza z roku 2009 bola – šanca, že sa dožijem 40-tky bola skoro nulová, veď 5cm nádor a mts v 14- tich LU nedá dobrú prognózu a k tomu ešte zistili HER 2 pozitív status 3+ / chmt, operácia, chmt, biologická a hormonálna liečba/.
Dala som to, oslávila som 40-tku.
Rok 4/2017 – prvá recidíva MTS vaječník – operácia, paklitaxel 8 cyklov
Rok 9/2018 – druhá recidíva MTS obojstranne pľúca a pleura, preradená do paliatívnej liečby, nasadená denná tabletková chmt a biologická liečba do roku
Rok 2/2020 – embólia pľúc
Rok 5/2021 – operácia žlčníka, liečba capecitabínom (tabletková chemoterapia), herceptínom (biologická liečba) stále pokračovala až do júna 2023, kde kvôli zlyhávaniu srdca mi museli capecitabín (chmt) prerušiť. Nechali mi len herceptín (biologickú).
12/2023 – tretia recidíva, zväčšená MTS v ľavej pleurálnej dutine laloku pľúc s výpotkom a niečo zachytili aj v ľavej nadobličke.
Od januára (2024) beriem Enhertu.
Milujem život so všetkým, čo mi priniesol, prináša a bude ešte prinášať, prijímam to s pokorou, ale i silou svojho ducha, viery a nádeje.
Toto je aj dôkaz mojej pevnej vôle, že chcem niečo po sebe zanechať ako niečo cenné pre moju rodinu a aj spoločenstvo ľudí, ktorých bezvýhradne milujem . A to môže byť práve tento odkaz, ako SA NEVZDÁVAŤ !!!
Za všetko to, čo mi pomohlo a pomáha ďalej zlú chorobu prekonávať ďakujem manželovi Marošovi, deťom, rodine, priateľom, čo pri mne ostali a bojujú so mnou aj naďalej, lekárovi MUDr. Walimu Kohimu, zdravotnej sestre Janke, Nie rakovine, Onkomamkám, Amazonkám… Týmto všetkým patrí moje obrovské ĎAKUJEM, za to OBROVSKÉ SRDCE, ktoré mi venovali !
Táto choroba mi vzala istotu, sny, plánovanie…. trošku zavádzam lebo snívam o dni bez bolestí a plánujem – odbery, kontroly, vyšetrenia, sem-tam nejaká operácia – to aby nebola nuda) a jasné plánujem tu BYŤ ČO NAJDLHŠIE , ale dala mi aj nádej, vieru, nové možnosti, radosť z každého dňa, radosť z obyčajných vecí, nové priateľstvá, naučila ma pokore, dala mi možnosť pomáhať iným a ešte oveľa viac.
Najkrajšie súhvezdie, ktoré mi na cestu jasne svieti…je môj vnúčik Oliverko a moje dve + dve deti.
Nádych a výdych, idem bojovať ďalej
Každý deň, každá minúta a sekunda je pre mňa výnimočná ….tú mozaiku verím, že budem zliepať ešte dlho…
Takže žienky, majte sa rady, starajte sa o seba a myslíte pozitívne. Viem, že pozitívne myslenie nevylieči, ale dáva silu, nádej a to potrebujeme. Objímam Vás.
FB: Jana Laurenčíková Sandy Hižnayová
Môj Instagram: www.instagram.com/hiznayova