“Volám sa Monika a karcinóm prsníka mi bol diagnostikovaný presne týždeň pred 34.-tými narodeninami – nanešťastie v tej agresívnejšej možnej forme. Nebudem ti klamať, šok to bol obrovský. Najmä ak rodinná anamnéza z pohľadu onkologických ochorení bola u nás čistá. Myslím, že práve o to viac mi to celé prišlo k neuvereniu. Čože? Ja? Najmladšia žena v rodine? Karcinóm prsníka na genetickom podklade? Si robíte zo mňa žarty tam hore…?
Liečba, ktorú ja zvyknem prirovnávať k biblickej krížovej ceste – bola síce náročná ale stále zvládnuteľná. Ja osobne som väčšiu časť liečby normálne chodila do práce. Spätne si uvedomujem, že to bolo to najlepšie možné rozhodnutie – byť medzi kolegami a zamestnávať si myseľ pracovnou agendou. Doma som zostala až neskôr, s príchodom jesene…okrem jesenných viróz všade naokolo som už samozrejme s pribúdajúcim množstvom chemoterapií cítila aj oprávnenú únavu organizmu.
Ale ako sa hovorí: aj po tej najtemnejšej noci vyjde slnko a ja o chvíľu oslávim 39 rokov. Dnes, takmer 5 rokov od diagnostiky, zvyknem so všetkou pokorou zažartovať (áno, s odstupom času aj ty to budeš na túto tému vedieť) že ešteže mám pamiatku na toto náročné obdobie: jazvy a fotky bez vlasov. Lebo po fyzickej stránke sa cítim úplne rovnako dobre ako pred liečbou a fungujem bez akýchkoľvek obmedzení. Cítim sa až natoľko fit, že som si bez najmenšej prípravy minulý rok s ostatnými 5 Amazonkami vyšla na Gerlachovský štít. Bolo to úžasné 🙂
Monka Amazonka”