Amazonky prinášajú prvú sériu empatických pohľadníc
Okrem devastačnej operácie a náročnej chemoterapeutickej, rádioterapeutickej a hormonálnej liečby sa musia onkologickí pacienti vyrovnať aj s ďalšou zmenou vo svojom živote – s pocitom sociálnej izolácie. Pomôcť by mohli naše empatické pohľadnice.
Väčšina z nás Amazoniek (pacientky s karcinómom prsníka) tú situáciu dôverne pozná: ochoriete, zostávate doma, chránite si imunitu a liečite sa, no len málo ľudí z vášho okolia, ba dokonca z rodiny vám zavolá, aby vás podporil. Až s odstupom času, keď sme sa z toho najhoršieho ako-tak vystrábili, nám známi hovoria, ako na nás mysleli, ako nám držali palce a verili, že sa vyliečime, no báli sa nám zavolať. Zistili sme, že jednoducho nevedeli, ako majú hovoriť s čerstvo diagnostikovaným onkologickým pacientom – majú ho ľutovať, povzbudzovať alebo sa rovno rozplakať?
Zistili sme tiež, že nič z toho sme v danej situácii nechceli a neočakávali. Ľútosť a plač liečbu nijako neuľahčí, akurát v pacientovi prebudí pocit, že je to s ním asi naozaj veľmi vážne. A povzbudzovanie v duchu „ty si silná, ty to zvládneš“ sa míňa účinkom vo chvíli, keď sa pacient cíti na dne svojich síl a je si vedomý toho, že to zvládnuť nemusí.
Čo teda vlastne chce počuť onkologický pacient od ľudí, ktorí ho majú radi?
- Slová empatie
- Ponuku na reálnu pomoc
- Čierny „onkologický“ humor, ktorý má tiež vynikajúce terapeutické účinky 🙂
Zozbierali sme vety, myšlienky, citáty z našej vlastnej onkologickej „praxe“, o ktorých vieme, že nám v najhoršom období naozaj pomáhali. Obzvlášť ak zazneli z úst niekoho, kto bol pre nás dôležitý. Chceme našim priateľom pomôcť prekonať rozpaky, keď nás chcú kontaktovať, ale nedokážu prekonať strach z toho, že nevedia, čo nám majú povedať a ako budeme reagovať.
S pomocou výtvarníčky Kataríny Olíkovej sme týmto myšlienkam dali umeleckú podobu a chceme ich vyrábať vo forme atypických pohľadníc (budú mať aj elektronickú verziu).
Chceme odstrániť zvláštnu neviditeľnú stenu medzi pacientom a jeho okolím. Chceme, aby znova nadviazal znova kontakt, hoci len virtuálny so „starými“ priateľmi. Aby nemal pocit, že s chorobou bojuje úplne sám. Aby cítil, že priatelia na neho myslia, aj keď nie sú v osobnom styku.
Všetky empatické pohľadnice sú označené hashtagom #TotoMiPovedz, aby sa mohli šíriť aj online. Prvá séria, ktorú sme vydali v júni 2017, obsahuje tri vizuály, ďalšie máme pripravené.