V prípade onkologických pacientov, rovnako ako pri iných závažných ochoreniach, je dočasná pracovná neschopnosť (PN) dôležitým nástrojom sociálneho zabezpečenia. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach vzniku nároku na PN pre zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), vrátane povinností a práv pacienta v súvislosti s práceneschopnosťou.

Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti

Dočasná pracovná neschopnosť začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Ak sa zdravotná starostlivosť poskytne zamestnancovi po odpracovaní jeho pracovnej zmeny, dočasná pracovná neschopnosť sa začína nasledujúcim kalendárnym dňom. Príslušný ošetrujúci lekár môže uznať osobu za dočasne práceneschopnú aj spätne najviac však tri kalendárne dni a to na základe lekárskeho nálezu zubno-lekárskej pohotovostnej služby, ambulantnej pohotovostnej služby alebo ústavnej pohotovostnej služby.

Ktorí lekári sú oprávnení na vystavenie práceneschopnosti

Od 1.1.2024 došlo k významnej zmene v tom, ktorí lekári môžu vystavovať potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti. Aktuálne môžu vystaviť PN nasledujúci lekári:

  • Všeobecný lekár
  • Lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo
  • Lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti (nemocničný lekár)
  • Zubný lekár
  • Iný lekár špecialista (neurológ, oftalmológ, psychiater, pneumológ, urológ, nefrológ, onkológ atď.)

Od 1.1.2024 sa práceneschopnosť vystavuje výhradne elektronicky (ePN) a pacient/zamestnanec nedoručuje zamestnávateľovi žiadne papierové dokumenty. Komunikácia medzi lekárom, pacientom, Sociálnou poisťovňou a zamestnávateľom prebieha iba elektronicky.

Dôležitou zmenou je, že ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, bez ohľadu na špecializáciu. Lekár už nemôže poslať pacienta k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN. Napríklad onkológ nemôže poslať onkologického pacienta k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu PN; je povinný mu ju vystaviť sám.

Podmienky nároku na nemocenské dávky pre zamestnancov

Zamestnanec má nárok na nemocenské dávky, ak bude uznaný práceneschopným, pričom systém vyplácania je nasledovný:

  • Prvé 3 dni trvania PN je náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25% z vymeriavacieho základu
  • Štvrtý až desiaty deň je náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55% z vymeriavacieho základu
  • Od jedenásteho dňa – nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55% z vymeriavacieho základu

Vymeriavací základ zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku.

Podmienky nároku na nemocenské pre zamestnanca zahŕňajú:

  • Uznanie za dočasne práceneschopného z dôvodu choroby alebo úrazu alebo nariadenie karanténneho opatrenia
  • Nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti
  • Dodržiavanie liečebného režimu

Nárok na nemocenské dávky zamestnanca nie je priamo podmienený tým, či zamestnávateľ skutočne odvádza poistné do Sociálnej poisťovne, ale podstatné je, či zamestnanec spĺňa podmienky nemocenského poistenia (napr. má uzatvorený pracovný pomer a jeho nemocenské poistenie trvá). Ak zamestnávateľ neplatí poistné, môže mať problém so Sociálnou poisťovňou, ale zamestnanec o nárok na nemocenské dávky nepríde – poisťovňa ich vyplatí a môže si následne dlh vymáhať od zamestnávateľa.

Podmienky nároku na nemocenské dávky pre SZČO

Podmienky nároku na nemocenské dávky pre SZČO (samostatne zárobkovo činné osoby) sú stanovené zákonom o sociálnom poistení. Aby SZČO mohla poberať nemocenské dávky, musí spĺňať tieto podmienky:

1. Účasť na nemocenskom poistení

  • SZČO musí byť nemocensky poistená, t. j. dobrovoľne alebo povinne odvádzať poistné na nemocenské poistenie do Sociálnej poisťovne.
  • Povinné nemocenské poistenie vzniká SZČO od 1. júla alebo od 1. októbra kalendárneho roka, ak v predchádzajúcom roku jej príjem presiahol stanovenú hranicu (12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu).
  • Dobrovoľné nemocenské poistenie si SZČO môže platiť kedykoľvek, ak nie je nemocensky poistená povinne.

2. Minimálna doba poistenia (tzv. čakacia doba)

  • SZČO má nárok na nemocenské dávky, ak bola nemocensky poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom práceneschopnosti.
  • Do tejto lehoty sa započítava aj predchádzajúce nemocenské poistenie z iných činností (napr. z pracovného pomeru).

3. Trvanie nemocenského poistenia

  • Nemocenské dávky SZČO nemôže poberať, ak jej poistenie zaniklo pred vznikom práceneschopnosti.
  • Ak si SZČO neplatila poistné a jej poistenie zaniklo, nemá nárok na dávky, aj keby predtým spĺňala podmienku 270 dní.

4. Včasné a riadne platenie odvodov

  • SZČO musí mať uhradené všetky odvody na nemocenské poistenie do dňa vzniku práceneschopnosti.
  • Ak má SZČO nedoplatky, môže Sociálna poisťovňa dávky nevyplatiť alebo ich znížiť.

5. Potvrdenie práceneschopnosti

  • PN-ku musí vystaviť lekár a SZČO ju musí odovzdať Sociálnej poisťovni.

Po splnení týchto podmienok, majú samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) nárok na nemocenské dávky v tejto výške:

  • Prvé  dni trvania PN – nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25% z vymeriavacieho základu
  • Od štvrtého dňa – nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55% z vymeriavacieho základu

Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.

SZČO, ktorý poberá nemocenské dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou, musí dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom. Kontrolu dodržiavania liečebného režimu vykonáva zamestnanec Sociálnej poisťovne na podnet posudkového lekára sociálneho poistenia, ošetrujúceho lekára či inej fyzickej alebo právnickej osoby. Kontroly sa vykonávajú 7 dní v týždni (t. j. aj počas víkendov, voľných dní a sviatkov).

Dobrovoľne nemocensky poistené osoby

Dobrovoľne nemocensky poistené osoby majú nárok na nemocenské dávky za podobných podmienok ako SZČO, avšak s dodatočnými podmienkami:

  • V posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti boli nemocensky poistené aspoň 270 dní
  • Zaplatené poistné na nemocenské poistenie včas a v správnej výške

Oznamovanie práceneschopnosti do Sociálnej poisťovni

Oznamovacie povinnosti zamestnávateľa pri PN zamestnanca

Zamestnávateľ neoznamuje začiatok elektronickej práceneschopnosti (ePN) Sociálnej poisťovni. Ak PN trvá viac ako 52 týždňov, pri „papierovej“ PN má zamestnávateľ oznamovaciu povinnosť, ale pri ePN zamestnávateľ neoznamuje Sociálnej poisťovni vznik a zánik prerušenia pracovnej neschopnosti zamestnanca z dôvodu trvania ePN.

Oznamovacia povinnosť SZČO

Ak lekár vystaví živnostníkovi PN elektronicky (tzv. ePN), živnostník už nemá žiadne starosti s podaním žiadosti o nemocenské v Sociálnej poisťovni. Výmena údajov a dokumentov medzi lekárom a inštitúciami sa uskutoční elektronicky. 

 Pozor! Vystavenie ePN lekárom nie je automaticky považované za žiadosť o dávku. Ak má živnostník nárok na výplatu nemocenských dávok, je potrebné aby vyplnil formulár „Oznámenie čísla účtu alebo adresy, kam mi má Sociálna poisťovňa zasielať nemocenské“ (formulár č. 256), ktoré nájdete na https://www.socpoist.sk/formulare?field_document_id_value=256&name=&field_category_target_id=All.

Vyplnený formulár zašlete do Sociálnej poisťovne osobne, poštou alebo elektronicky (e-schránka). 

Oznamovacie povinnosti lekára

Ošetrujúci lekár má povinnosť potvrdzovať dočasnú pracovnú neschopnosť z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti poistenca elektronicky vytvorením záznamu o elektronickej pracovnej neschopnosti (ePN). Dočasnú pracovnú neschopnosť osoby posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár.

Dĺžka trvania a výplata nemocenského

Nemocenské sa vypláca za kalendárne dni, a to najviac počas 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Toto obdobie sa nazýva podporné obdobie. Do tohto podporného obdobia sa započítavajú aj predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti, ak patria do obdobia 52 týždňov pred jej vznikom. Zjednodušene povedané, ak ste boli v posledných 52 týždňoch viackrát práceneschopná, všetky tieto obdobia sa sčítavajú a odpočítavajú od maximálnej dĺžky 52 týždňov.

Existuje však výnimka z tohto pravidla, a to ak nemocenské poistenie trvalo aspoň 26 týždňov od skončenia poslednej dočasnej pracovnej neschopnosti a poistencovi počas týchto 26 týždňov nevznikla žiadna dočasná pracovná neschopnosť, predchádzajúce obdobia dočasnej pracovnej neschopnosti sa do podporného obdobia nezapočítavajú. To znamená, že ak ste po predchádzajúcej práceneschopnosti pracovali nepretržite aspoň 26 týždňov bez ďalšej práceneschopnosti, začína sa vám nové 52-týždňové podporné obdobie.

Ako je vyššie uvedené, nárok na nemocenské vzniká zamestnancovi v prípade, že práceneschopnosť presiahne 10 dní, t. j. poskytuje sa od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnanec nemôže počas trvania dočasnej práceneschopnosti poberať príjem, ktorý by sa mohol považovať za vymeriavací základ. 

Povinnosti pacienta počas práceneschopnosti

Pacient má počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti nasledujúce povinnosti:

  • Dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom8
  • Zdržiavať sa počas dočasnej pracovnej neschopnosti na adrese uvedenej na potvrdení alebo zaznamenanej v ePN
  • Nevykonávať zárobkovú činnosť, na ktorú bol uznaný dočasne práceneschopným
  • Dodržiavať čas povolených vychádzok
  • Zúčastniť sa na kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti
  • Preukázať sa pri kontrole dodržiavania liečebného režimu občianskym preukazom alebo iným preukazom totožnosti
  • Do ôsmich dní oznámiť príslušnej pobočke zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu2

Špecifické aspekty pre onkologických pacientov

Pre onkologických pacientov sú dôležité aj ďalšie aspekty sociálneho zabezpečenia. Základným príjmom počas choroby je nemocenské, prípadne ošetrovné a následne invalidný dôchodok. Pri splnení zákonných podmienok môže pacientovi vzniknúť nárok na jeden alebo viacero peňažných príspevkov, napríklad na príspevok na bývanie, na dávky v hmotnej núdzi a v prípade ťažkého zdravotného postihnutia následkom onkologického ochorenia aj na peňažný príspevok na kúpu osobného auta alebo príspevok na prepravu, úpravu bytu alebo rodinného domu, príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov a ďalšie. Týmto témam sa podrobnejšie budeme venovať v samostatných článkoch.

Zhrnutie na záver

Systém nemocenského zabezpečenia poskytuje onkologickým pacientom finančnú podporu v čase, keď pre svoje ochorenie nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť. Od 1.1.2024 sa zjednodušil proces vystavovania PN zavedením elektronickej PN (ePN) a rozšírením okruhu lekárov, ktorí môžu PN vystaviť. Pre maximálne využitie dostupnej podpory je dôležité, aby ste poznali svoje práva a povinnosti a dodržiavali predpísaný liečebný režim. Jednoznačne zvážte aj ďalšie možnosti sociálnej podpory, na ktorú môžete mať nárok a konzultovať svoju situáciu s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Konzultujte s odborníkmi, ktorí vám môžu poskytnúť špecifické odporúčania pre váš aktuálny zdravotný stav.

Autor: JUDr. Blanka Krištofová, advokátka