Býva naším dobrým zvykom onkologickým, že sa pri stretnutiach Amazoniek často vraciame k otázke, čo bolo príčinou našej choroby. Prečo sme vlastne ochoreli a hneď rovno na to „najlepšie“ – na rakovinu. Čo nám tým chcel už toľkokrát spomínaný vesmír, osud, či pánbožko povedať.

Aj v týchto blogoch ste už za mnohými príbehmi mohli nájsť podobný scenár: dlhodobý stres, osobné traumy, straty milovaných partnerov, snahu všetkým vyhovieť a zabúdať na seba, nedostatok sebalásky… Dôvody ochorenia však môžu byť aj čisto objektívne, aspoň tak sa na ne subjektívne pozerá Markétka „Maki“ Derdáková. 🙂

Bola tuším úplne prvá, čo sa mi ozvala, keď som začala uverejňovať blogy o vlastnom prežívaní liečby a dopadov, ktoré na môj život rakovina mala. Vymenili sme si pár mailov a potom sme si povedali, že bude praktickejšie, ak sa stretneme. Potešilo ma, keď mi napísala, že je tiež z Bratislavy, veď nebudeme musieť zložito vymýšľať miesto stretnutia.

„Skvelé, ja bývam pri Miletičke. A ty si odkiaľ?“ Hľadala som optimálne miesto nášho prvého stretnutia.

„Tiež od Miletičky,“ odpísala.

„Ale nehovor. Ja som z Kvetnej ulice.“

„Aj ja bývam na Kvetnej!!“

A tak sme okľukou cez nekonečný internet zistili, že bývame len 50 metrov od seba. 🙂

Čomu rozumiem, toho sa nebojím

Odvtedy uplynuli tri roky. Medzitým sme spolu zakladali Amazonky, rozbiehali ich činnosť a prepracovali sa až k veľkým plánom, ktoré máme s naším občianskym združením aj samy so sebou! Pritom Maki prežívala m10diagnostikovanie svojej choroby aj liečbu o dosť inak ako väčšina pacientok z môjho okolia, dokonca bez strachu zo smrti či vedľajších účinkov liečby. Áno, aj tak sa to dá. Veď ako Maki hovorieva, čomu rozumiem, toho sa nebojím. Na rakovinu (ako vedkyňa) išla vedecky, objasnila si, čo bolo treba a podľa toho sa zariadila. Tu je jej know-how:

„Ochorela som tesne pred štyridsiatkou, no naozaj som vo svojom dovtedajšom živote nemala žiadne väčšie problémy. Ten najhorší je možno to, že som dosť nepozorná, občasný stres je len výsledkom chaosu, ktorý sama spôsobím,“ usmieva sa. „Pokoj ku mne nepatrí, oveľa viac ma vystihuje slovo roztržitosť. Áno, niektorí vedci sú pedantní a puntičkárski, no nie je to môj prípad.“

Maki pracuje v Slovenskej akadémii vied na Ústave zoológie, jej špecializáciou je parazitológia a jej najväčšou vášňou kliešte, hlavne nimi prenášané choroby. Od vysokej školy sa pozná so svojím manželom Ďurom a žijú spolu šťastne aj s deťmi Kubkom a Kajkou. „Akurát z fyziologického hľadiska som mala isté predpoklady ochorieť. Keď som si neskôr študovala všetko, čo s karcinómom prsníka súvisí, dočítala som sa, že napríklad aj skorý nástup menštruácie, čo bol aj môj prípad, alebo dosť veľké prsia tiež dávajú lekári do súvisu s rakovinou prsníka. Myslím, že som vždy mala veľa ženského hormónu estrogénu, bola som taká estrogénová bomba a napokon sa aj zistilo, že môj nádor bol vysoko pozitívne hormonálny, takže z estrogénov v mojom tele rástol.“

Maki nikdy nemala nadváhu, stravovala sa rozumne, s rodinou veľa cestujú a športujú, nikomu v rodine karcinóm prsníka dovtedy nediagnostikovali. „Navyše som obe deti kojila rok a dcéru ešte aj dlhšie, čo sa tiež považuje za dobrú prevenciu. Ale na druhej strane som mala päť rokov pred diagnóziu zavedené progesterónové vnútromaternicové teliesko . Študovala som všetky možné súvislosti, keď som sa už liečila a vidím tam istú súvislosť. m4Antikoncepcia, ktorú som mala, funguje na báze progesterónu, môj organizmus si naň vytváral vlastnú obranu a asi produkoval ešte viac estrogénu. A tiež som sa vo vedeckých štúdiách dočítala, že práve môj typ antikoncepcie zvyšuje riziko rakoviny prsníka o 30%. To už je presne také isté riziko aké majú fajčiari pre rakovinu pľúc.“

Látky, ktoré v našom organizme imitujú estrogény, sa nachádzajú aj v našom bežnom životnom prostredí (v kozmetike, v plastoch, v potravinách) plus existuje veľa iných látok, ktoré vedci dávajú do súvisu s nárastom onkologických ochorení. „Napríklad pár mesiacov predtým, ako som si našla hrčku, búrali pri mojej práci akési staré budovy. Spomínam si, že som ešte položartom hovorila kolegyni, že sa tam určite uvoľňuje karcinogénny azbest.“

Spánok, alkohol a zodpovednosť za vlastné zdravie

Nedostatok spánku považuje Maki tiež za biologický dôvod, ktorý pri jej ochorení mohol zohrať svoju rolu. Pri spánku sa musí uvoľniť dostatok melatonínu, preto je dobré chodievať spávať pred polnocou a spať v tme. Jedno aj druhé Maki upravila, skôr než sa uloží do postele, tak zaťahuje závesy a ešte si pre občas istotu dáva aj masku na spanie. 🙂

„U nás sa o tom veľmi nehovorí, no už existujú aj štúdie dokazujúce súvislosť maskamedzi konzumáciou alkoholu a rakovinou prsníka. Alkohol vo všeobecnosti podporuje rast ciev bohužiaľ aj v nádoroch a tiež zvyšuje aktivitu enzýmu aromatázy, ktorá mení v organizme tuk na estrogén, čiže tak vplýva na zvyšovanie hladín estrogénu v organizme. Ak sa už v tele nádor nachádza, alkohol napomáha jeho rastu.“ Maki je síce Východniarka, ale obľubovala hlavne víno. 🙂 „Hrčku som si náhodne našla počas dovolenky vo Francúzsku, kde sa ľahšie vína pijú naozaj ako voda, veď aj na šoférovanie je u nich povolený istý podiel alkoholu v krvi. Myslím, že aj preto mi hrčka začala veľmi rýchlo rásť. Po diagnostike som alkohol celkom vylúčila, dám si maximálne deci vína raz do mesiaca. Naozaj sa bojím.“

Aj Markétka je (bohužiaľ) dôkazom toho, že keď sa vám zdá, že niečo nie je v poriadku, vy musíte presviedčať lekárov, aby sa vám venovali, vy musíte klásť otázky a dožadovať sa odpovedí a nikto iný len vy ste zodpovední za to, ako sa k liečbe a svojmu životu postavíte.