Onko Renáta: Keď sa minie palivo (2. diel)

Rozvod a krátko na to obrovský šok z toho, že nový partner z nového vzťahu vycúval, ba dokonca zbabelo a bez akéhokoľvek vysvetlenia prerušil s Renátou všetky kontakty – to je príliš aj na ťažného koňa v Oravskej Polhore. Renča však mala v hlave stále jediný program: je to moja vina, zaslúžim si, aby sa mi za trest diali zlé veci a musím všetko „ťahať“ ďalej.

K chorobám, ktoré ju začali chronicky kváriť, sa pridali problémy s deťmi, hlavne s mladšou dcérou Saškou. „Mala sedemnásť a chápem jej zlosť na to, že sa naše manželstvo s Jurajom skončilo. Juraj však nikdy nezabezpečoval chod domácnosti. Deti mal rád, no súčasne aj svoje koníčky, záujmy a šport, praktické veci nechcel riešiť, na to som tu bola vždy ja. Saška bola buď s mamou, ktorá len ležala a plakala alebo s otcom, ktorý väčšinou nebol doma. Vyhodnotila si to tak, že ju nikto nechce.“ Mladé dievča sa navyše zamotalo do prvého vzťahu, ktorý nedopadol dobre, útechu a rešpekt začalo hľadať v partii kamarátov. „Saška má umelecké sklony, už od piatich rokov tancovala a snívala o herectve. Má na to, aby ich aj realizovala, no dávala prednosť partii. Vykašľala sa aj na tanec.“ Hádajte, kto si ešte navŕšil pocit zodpovednosti, viny a zlyhania?

Dovolenka to (ne)vyrieši

Asi málokoho prekvapí, že Renátin zdravotný stav sa nelepšil. Práve naopak, pridali sa ďalšie komplikácie. „Lekári mi proti opakovaným virózam nasadili snáď šiesty druh antibiotík, no nezaberalo vôbec nič. V lete 2014 som si povedala, že si doprajem aspoň dovolenku čo najďalej od prostredia, kde sa deje všetko to zlé, čo som spustila a kde mi je stále do plaču. More a vzduch v Egypte snáď pomôže aj mojej imunite a kožným problémom.“

Rok 2016, s oboma deťmi na plese, aj s novými vlasmi.

Dovolenka sa vydarila. Renáta na ňu cestovala s rodinou svojej sestry a vzali aj Sašku. Mali na seba čas a prebrali veľa vecí, ktoré boli dovtedy nevypovedané. „Pomohlo nám to. Naozaj som cítila, že sa mi aspoň trochu uľavilo. Ale práve tam, na dovolenke, kde sa každú chvíľu natierate opaľovacím krémom pred zrkadlom, som si všimla hrčku v prsníku.“ Presnejšie povedané, hrčka sa jej dosť jasne pripomenula, už v januári toho istého roka (!!!) ju totiž pri bežnej
kontrole objavila Renátina gynekologička. „Dala mi vtedy aj lístok, aby som šla čo najskôr na sono, no v tom šialenom a hektickom období som ho kamsi založila a všetko také nepodstatné ako hrčka v prsníku som pustila z hlavy.“ Priamo na egyptskej pôde si dala záväzok, že to po návrate domov bude riešiť, no ako už isto viete, záväzky voči sebe samej sa jej plniť nedarí. „Nebolo to fyzicky možné,“ vysvetľuje priebeh ďalších dramatických udalostí. „Hneď ako sme sa vrátili na Slovensko, skolabovala som tak, že som sa ani hýbať nemohla. Ujala sa ma kamarátka, ktorá mi vybavila vyšetrenie u imunologičky aj kožnej lekárky, veď vredy, ktoré sa mi stále robili po celom tele, mi pomaly znemožňovali aj chôdzu. Skvelá pani doktorka na kožnom konečne nastavila konečne správnu liečbu a mne sa aspoň v tom uľavilo. Vtedy mi svitlo, že musím ísť na USG nechať si vyšetriť tú hrčku.“

Keď je z hrčky za pár mesiacov hrča

Nuž, hrčka je veľmi slušný výraz na to, čo medzitým Renáte v prsníku vykvitlo. Síce to vôbec nebolelo, no už to bolo viditeľné voľným okom. „Vedela som, že je zle. Že bude zázrak, ak to naozaj nebude nádor. Viem, bola to moja vlastná hlúposť, že som to zanedbala a vytesnila z hlavy. Však ma tiež rádiológ na sono privítal otázkou, kde som bola doteraz.“ Renátine posledné mamografické snímky, čisté ako zákon káže, boli z januára 2013. V októbri 2014 mala v prsníku šesťcentimetrový tumor. „Áno, lekár prvýkrát použil toto slovo, aj keď nevedel potvrdiť, či je malígny. Ak sa však niečo rozvinie tak rýchlo a tak agresívne, neveští to nič dobré. Bol navyše taký precízny, že mi dôkladne prezrel aj druhý prsník a aj v ňom objavil hrčku. Varoval ma, že to musím riešiť rýchlo a dal mi kontakt na docenta Pohlodka z mamologickej ambulancie v bratislavskej Ružinovskej nemocnici.“ V jeho čakárni sedela Renáta už o pár dní so všetkými aktuálnymi vyšetreniami.

„Pán docent sa na ne len rýchlo pozrel a všetko mu bolo jasné. Povedal vetu, na ktorú nikdy nezabudnem. Ostro sa ma spýtal, prečo sa chovám tak nezodpovedne. Že som u neho mala byť už dávno, veď z hrčky je hrča, ktorá sa nedá nevšimnúť.“ Ako prvý použil slovo rakovina. Plus slová biopsia, odstránenie celého prsníka, chemoterapia a mnohé ďalšie, rovnako strašidelné.

Renáte vtedy všetko došlo.

Že už nemá kapacitu na to, aby si len prihodila ďalší problém do káry, ktorú ťahá.

Že práve narazila na dno.

A minula všetko svoje životné palivo.

„Zosypala som sa mu tam. Nebola som schopná hovoriť, len som sedela na stoličke a tíško plakala. Áno, aj z obrovského strachu, že prídem o prsník, že mám rakovinu a vôbec nie je isté, že to prežijem, no hlavne preto, že som vo vlastnom živote čosi naozaj posrala.“

V čase liečby s parochňou.

Cez ambulanciu docenta Pohlodka prešli stovky žien a väčšine z nich práve on oznamuje „tú vec“. Na rozdiel od mnohých iných lekárov vie aj, čo ďalej. „Spýtal sa ma, s kým som prišla. Povedala som mu, že sama a on na to, že ma v tomto stave samu domov nepustí. Na takéto vyšetrenia by vraj žena mala chodievať s niekým blízkym. Nuž ale s kým, keď nikoho blízkeho nemáte? Zavolala som teda kamarátke, aby po mňa prišla, no čakať som na ňu musela v ambulancii. Pán docent prijímal ďalšie pacientky, ale on aj jeho sestrička na mňa videli a stále kontrolovali, že som tam a že ešte dýcham. .-) Osobne ma odovzdal do kamarátkinej opatery a ešte jej prízvukoval, aby na mňa dávala pozor.“

Operácia? Až po DPH-čke!!

Celý rok 2014 Renáta preplakala, no najväčší (a nadlho posledný) záchvat plaču mala v aute, ktorým ju priateľka odvážala od lekára. Potom však akoby uťal. „Moje telo a myseľ prešli takým zľaknutím, že konečne nabehli na režim, že je najvyšší čas spraviť niečo pre seba. Uplynulo desať dní, než prišli výsledky biopsie. Za to obdobie som nad všetkým premýšľala. Sĺz už bolo dosť. Musím si zachrániť vlastný život.“

Nebola by to však Renča, aby zas najprv nespravila všetko, čo by uľahčilo život ostatným.

„Však mám predsa dve deti, ktoré sú síce veľké, no treba sa o ne postarať. Mám úver na byt, nemôžem im nechať na krku taký dlh, ak by som sa pominula. Mame som dala peniaze, že keby to nedopadlo dobre, aby mala z čoho zaplatiť môj pohreb. Ešte aj v práci som zabezpečila za seba náhradu, keby som v krátkom čase odišla na pravdu božiu.“

Pán docent Pohlodek Renáte síce pri prvej návšteve povedal veľmi ostré, no pravdivé slová, no mal jej dôveru a zverila sa mu do rúk. Napokon musel skutočne odoperovať celý prsník a z druhého vybrať hrčku. „Je naozaj milý a slušný, aj keď krútil hlavou, keď som ho poprosila, aby navrhovaný termín mojej operácie posunul o pár dní neskôr. Po termíne odovzdávania DPHčiek,“ zodpovedná Renáta sa znova nezaprela. 🙂

Celý blbý rok 2014 v jej živote sa zavŕšil zlatým klincom programu. Deň pred Silvestrom 30. decembra dostala prvú chemoterapiu.