Amazonky prinášajú prvú sériu empatických pohľadníc

Okrem devastačnej operácie a náročnej chemoterapeutickej, rádioterapeutickej a hormonálnej liečby sa musia onkologickí pacienti vyrovnať aj s ďalšou zmenou vo svojom živote – s pocitom sociálnej izolácie. Pomôcť by mohli naše empatické pohľadnice.

Väčšina z nás Amazoniek (pacientky s karcinómom prsníka) tú situáciu dôverne pozná: ochoriete, zostávate doma, chránite si imunitu a liečite sa, no len málo ľudí z vášho okolia, ba dokonca z rodiny vám zavolá, aby vás podporil. Až s odstupom času, keď sme sa z toho najhoršieho ako-tak vystrábili, nám známi hovoria, ako na nás mysleli, ako nám držali palce a verili, že sa vyliečime, no báli sa nám zavolať. Zistili sme, že jednoducho nevedeli, ako majú hovoriť s čerstvo diagnostikovaným onkologickým pacientom – majú ho ľutovať, povzbudzovať alebo sa rovno rozplakať?

Zistili sme tiež, že nič z toho sme v danej situácii nechceli a neočakávali. Ľútosť a plač liečbu nijako neuľahčí, akurát v pacientovi prebudí pocit, že je to s ním asi naozaj veľmi vážne. A povzbudzovanie v duchu „ty si silná, ty to zvládneš“ sa míňa účinkom vo chvíli, keď sa pacient cíti na dne svojich síl a je si vedomý toho, že to zvládnuť nemusí.

Čo teda vlastne chce počuť onkologický pacient od ľudí, ktorí ho majú radi?

  1. Slová empatie
  2. Ponuku na reálnu pomoc
  3. Čierny „onkologický“ humor, ktorý má tiež vynikajúce terapeutické účinky 🙂

Zozbierali sme vety, myšlienky, citáty z našej vlastnej onkologickej „praxe“, o ktorých vieme, že nám v najhoršom období naozaj pomáhali. Obzvlášť ak zazneli z úst niekoho, kto bol pre nás dôležitý. Chceme našim priateľom pomôcť prekonať rozpaky, keď nás chcú kontaktovať, ale nedokážu prekonať strach z toho, že nevedia, čo nám majú povedať a ako budeme reagovať.

S pomocou výtvarníčky Kataríny Olíkovej sme týmto myšlienkam dali umeleckú podobu a chceme ich vyrábať vo forme atypických pohľadníc (budú mať aj elektronickú verziu).

Chceme odstrániť zvláštnu neviditeľnú stenu medzi pacientom a jeho okolím. Chceme, aby znova nadviazal znova kontakt, hoci len virtuálny so „starými“ priateľmi. Aby nemal pocit,  že s chorobou bojuje úplne sám. Aby cítil, že priatelia na neho myslia, aj keď nie sú v osobnom styku.

Všetky empatické pohľadnice sú označené hashtagom #TotoMiPovedz, aby sa mohli šíriť aj online. Prvá séria, ktorú sme vydali v júni 2017, obsahuje tri vizuály, ďalšie máme pripravené. 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.