ZAČIATOK
Pondelok 23.5. 2022
Potom, ako som si zaborila tvár do srsti Mikiho, mi opäť začali tiecť slzy, ako takmer každé ráno, odkedy sme si ho priniesli pred rokom. Nevedela som sa vyhnúť predstave, že jedného dňa umrie a ja neviem, ako to prežijem…tak veľmi ho mám rada…
Ale toto ráno bolo iné.
Uvedomila som si, že ak jedného dňa Miki umrie na starobu a ja budem pri tom, tak budem šťastná a vďačná.
LIEČBA
Prežila som oznámenie o diagnóze.
Zažila strach, že onedlho zomriem.
Prežila som takmer pol roka chemoterapií,
vypadané vlasy, obočie a mihalnice.
Vypočula som si pozitívny výsledok z genetiky o zmutovanom géne BRCA1, ktorý znamená, že som zdedila takmer 90 % riziko, že dostanem rakovinu prsníka.
Prežila som odrezaný prsník,
odstránenie vaječníkov,
odrezanie druhého zdravého prsníka, aby som mohla ďalej žiť.
Prežila som bolestivú rekonštrukciu obidvoch prsníkov pomocou expanderov, aby som sa cítila aspoň trochu ako zdravá žena.
Prežívam vedľajšie účinky hormonálnej liečby, ktorá bude trvať ešte 9 rokov a má za cieľ znížiť riziko recidívy.
A ďalšia operácia ma ešte čaká…
V REMISII
Zažívam znova a znova opätovné návraty do formy. Po poslednej operácii som si ledva sadla a veľký problém mi robilo aj natrieť si chlieb a priložiť k ústam, aby som sa najedla.
A potom všetkom stále prežívam aj strach z návratu choroby a učím sa s ním žiť.
Napriek tomu mám niekedy pocit, že som z toho celého vyšla ešte silnejšia a cítim sa zdravšie ako kedykoľvek predtým.
VZŤAHY
Možno preto, lebo mám dobrého manžela už 26 rokov a starostlivých synov. Vďaka nim si môžem oddýchnuť a načerpať sily.
Napriek početným úmrtiam v mojej rodine sa viem ďalej tešiť z podpory ďalších mojich blízkych a so sesternicou plakať a smiať sa zároveň.
Možno preto, že mám pri sebe dlhoročné najlepšie priateľky, s ktorými si veľa poviem, aj keď mlčíme.
Možno vďaka novým onko kamarátkam v jogovej a turistickej skupinke, kde spolu cvičíme a chodíme do hôr.
A áno, dokonca aj pobyt v nemocnici sa môže stať zaujímavým, so zážitkami, na aké sa nezabúda a zároveň byť aj začiatkom veľkých priateľstiev, ak máme šťastie na spolubývajúce.
Som vďačná aj za to, že sa mi podarilo nájsť medzi Amazonkami srdcu blízke osoby, s ktorými ma nespája len rakovina, ale najmä rovnaké záľuby, hodnoty, či pohľad na svet a na život.
DNES
Snažím sa neriešiť nič, čo nemôžem zmeniť a skúšam to s pokorou prijať.
Mením len tie veci, ktoré chcem a môžem ovplyvniť.
Obklopujem sa iba ľudmi, ktorých mám rada a ktorí majú radi mňa.
A keď som sama so sebou…zisťujem, že akí sme my sami, takých ľudí k sebe priťahujeme.
POHYB
Počas celej liečby som sa snažila o seba starať, o svoje telo aj dušu, o fyzickú odolnosť. Potom sa mi ľahšie budovala aj tá psychická, ktorá mi pomáhala lepšie sa spamätať zo stresu a traumy a mohla som tak všetko odžité využiť aj ku svojmu rastu.
Cvičila som jogu a chodila do lesa na prechádzky so psom.
Zanechala som povolanie účtovníčky a začala som sa venovať pohybu pre onkologických pacientov, najmä joge.
So skupinkou Amazoniek chceme zvládnuť všetky najvyššie vrcholy našich pohorí, pokiaľ nám zdravie dovolí. A máme ďalšie plány…
VÝHĽAD
Ak si novodiagnostikovaná pacientka a práve toto čítaš, tak Ti chcem povedať, že nie si na to sama.
Že rakovina je cestou smútku, strachu, zmierenia, ale aj sebapoznania, sebalásky, spokojnosti a šťastia.
Že choroba nám zmení pohľad na život, na to, čo v ňom má zmysel a čo nie, čo a kto v skutočnosti stojí za to a kto nás len okráda o čas a energiu.
Že pochopíš, čo potrebuješ a prestaneš sa báť hovoriť NIE.
Že sa naučíš pokore k životu, lebo každý deň si je treba užívať naplno a nič neodkladať.
Že spomalíš, budeš prítomná tu a teraz, nájdeš viac v obyčajných veciach.
Že bude veľmi oslobodzujúce, ak prijmeš všetky pocity, ktoré budú tebou lomcovať bez potreby utekať od nich.
Že ak sa začneš mať rada v celej svojej kráse a škaredosti, tak na konci možno zistíš, že si celou chorobou pretancovala.
Že tie najlepšie výhľady prichádzajú po najťažších výstupoch.
február 2024
http://onkojoga.sk/