Tak, ako ani jedna onkologická diagnóza nie je úplne rovnaká ako iná, ani naše osudy nie sú nikdy totožné. Choroba do nich vstupuje v situáciách nanajvýš nezvyčajných, nepravdepodobných ba až nelogických. Počuli ste už o prípade, keď sa nevesta pripravovala na svadbu a súčasne na svoju prvú chemoterapiu? Nechcenou hrdinkou práve takého príbehu sa stala Janka Zambová.
Rok 2012 mal byť v jej živote naozaj výnimočný. Však sa mu to aj podarilo, ale z úplne iných dôvodov, než pôvodne plánovala – najprv lážoplážo prežiť teplé leto a v septembri, ešte kým je pekné počasie, sa vydať. 🙂 So štyridsiatkou na krku bol tak trochu už najvyšší čas, však ďalším bodom v peknom pláne malo byť aj aspoň jedno dieťa. S myšlienkami naskutku už niekde úplne inde absolvovala Janka v máji klasické ultrazvukové vyšetrenie prsníkov. Chodievala naň pravidelne, lekári sledovali cysty, ktoré sa jej robili, no aj tentoraz odišla s lekárskou správou hovoriacou, že sú stále rovnaké a v nezmenenom stave, čiže všetko je v najlepšom poriadku. „Nejako ma to však neuspokojilo. Niektoré hrčky boli viditeľné aj bez sonografu. Najprv som to pripisovala tomu, že som schudla, no intuícia mi vravela, že to nebude ten pravý dôvod,“ hovorí Janka.
Navštívte radšej viacerých lekárov
Rozhodla sa preto skúsiť prekonzultovať ich stav s niekým iným a o pomoc požiadala susedku, sestričku na trebišovskej onkológii. „Vybavila mi prijatie u lekárky onkologičky, tá ma obratom poslala na mamograf. Keď dorazili snímky, začali zrazu všetci okolo mňa intenzívne behať a upokojovať ma, aby som sa ničoho nebála. A čoho by som sa mala báť? Stále mi nedochádzalo, že môj život už nebude taký, ako doposiaľ. A to nemám na mysli vyšetrenie na biopsii, na ktoré ma onkologička poslala hneď na druhý deň. Vydržím veľa bolesti, ale namiesto piatich vzoriek mi napokon vzali len tri. Viac nebolo v mojich silách. Neviem, čo robili zle, no bol to môj doposiaľ najhorší zážitok v živote!“
Janka však už mala na dohľad najkrajší zážitok vo svojom živote, a tak rýchlo zabudla aj na bolestivé vyšetrenie a pokračovala v prípravách na svadbu. „V nedeľu bola u nás aj moja mama a budúca svokra a riešili sme ďalšie detaily. Nikomu z blízkych som nehovorila, že čakám na výsledky biopsie, len som sa každý deň modlila, aby tam nič nebolo. Večer mi však zazvonil telefón. Bola to susedka, sestrička z onkológie. Oznámila mi, že tam niečo je!“
Ešte stále nemala Janka všetko čierne na bielom na papieri, no šokovaná výsledkom z biopsie navštívila urýchlene aj rešpektované mamocentrum v Šaci. „Povedala som si, že nedám len na názor jedného lekára a zájdem za ďalším. Naozaj som ešte nemala komplexný nález, no mamológ ho ani nepotreboval. Obzrel si a prehmatal môj prsník a povedal, že „to“ tam mám už niekoľko mesiacov, možno rok. Že je to pomaly rastúce 3B štádium. Šokoval ma. Dodnes nerozumiem tomu, prečo niečo také vážne nedokázali zachytiť na predchádzajúcich sono vyšetreniach. Môj nález bol napokon taký veľký, že som musela dostať najprv šesť chemoterapií, aby sa zmenšil a ohraničil, a až potom ma mohli operovať. Takže ak by som dala na rady prvého lekára, ktorý ma vyšetroval, už tu s najväčšou pravdepodobnosťou nie som!“
Ako dať dole prilepenú parochňu?
Udalosti v Jankinom živote dostali rýchly spád. Ešte rýchlejší ako prípravy na svadbu. Tú mala img_1351-copynaplánovanú na 15. septembra, onkológovia však trvali na tom, že chemo musí začať brať okamžite. „Pýtala som sa mojej ošetrujúcej lekárky, či to naozaj mesiac nepočká. Namiesto odpovede mi aj ona položila otázku, čo je pre mňa dôležitejšie – život alebo svadba,“ spomína Janka. „Rozprávala som sa o tom aj s mojím snúbencom, bolo mi jasné, že sa všetko zmení, a tak som mu sama navrhla nech sa rozhodne, či zostane so mnou alebo svadbu zrušíme. Povedal vtedy, že to dobojujeme. Rozumela som tomu tak, že to spolu zvládneme, veď sme si už o pár týždňov mali sľubovať lásku a podporu v dobrom aj v zlom, no a nám sa to celé asi začne tým zlým. Potom sa však udiali veci, ktoré ma nútia premýšľať aj nad tým, či to nemyslel tak, že to ja dobojujem,“ krúti hlavou so sarkastickým úsmevom, pretože všetko dopadlo napokon úplne inak…
Prvú chemoterapiu dostala ešte uprostred horúceho leta, a ako sa sluší a patrí, do troch týždňov prišla o všetky vlasy. „Na svadbu som si kúpila parochňu z tmavých dlhých vlasov, aké som mala predtým a kaderník Lukáš Očenáš mi z nich ešte urobil aj nádherný účes. Áno, možno som bola márnivá, no v tom čase o mojej chorobe vedela len najbližšia rodina. Nechcela som to hneď oznamovať všetkým, veď by to na svadbe, na ktorú som sa tak tešila a img_1312-copychystala, vyzeralo ako na pohrebe.“
Čerstvo vydatá Janka si napokon sobáš celkom užívala. Po prvej chemo, ale ani po tých ostatných.
jej nebývalo veľmi zle, akurát mala pocit, že sladký pach cytostatických liekov jej presakuje aj cez pokožku. Zo strachov a úzkosti sa vyplakala, keď jej postupne padali vlasy, potom však aj u nej nastúpilo pragmatické a racionálne jadro a bojovný duch. „Potrebovala som napríklad zabrániť tomu, aby mi počas svadobnej zábavy náhodou nespadla parochňa z hlavy, to by bol pre mnohých hostí riadny šok,“ žartuje. „Zohnala som si preto lepidlo, aké používajú profesionálni herci, sesternica mi ho priniesla až z Prahy. Musím však potvrdiť, že spoľahlivo fungovalo. Dokonca tak spoľahlivo, že som si parochňu večer, keď sa všetko skončilo, nevedela dať dole. Vo svadobnú noc som teda svojho čerstvého manžela poslala spať samého a ja som si vatovou tyčinkou pomaličky odlepovala z hlavy parochňu.“
